Izrael očakáva, že Trump bude tvrdý voči Iránu a otvorí cestu k ďalším dohodám, tvrdí minister energetiky

Izraelská vláda očakáva, že nastupujúca administratíva republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa bude tvrdá voči Iránu a USA zakročí proti jeho jadrovým ambíciám, čo by mohlo vytvoriť podmienky pre ďalšie mierové dohody medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. V rozhovore s agentúrou Reuters to uviedol izraelský minister energetiky Eli Kohen.

Izrael je teraz podľa Kohena bližšie ako kedykoľvek predtým k uzavretiu dohody o ukončení bojov v Libanone a vyhnaniu Iránom podporovaného libanonského militantného hnutia Hizballáh z juholibanonského pohraničia. Izrael zároveň tvrdí, že si ponecháva právo zakročiť, ak by naneho Hizballáh znovu útočil.

Boj na dvoch frontoch

Izrael už viac ako rok bojuje na dvoch frontoch. Vlani izraelská armáda začala ofenzívu v Pásme Gazy v odvete za teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.

Deň nato začal Hizballáh na podporu Palestínčanov ostreľovať severný Izrael z Libanonu. Izrael odvtedy pri pozemnej a vzdušnej operácii zdevastoval veľkú časť Pásma Gazy a tento rok v októbri tiež zintenzívnil údery v Libanone a začal pozemnú ofenzívu v južnom Libanone.

Na Izrael zaútočili tiež Iránom podporovaní jemenskí šiitskí povstalci Húsíovci a Iránom podporované iracké milície. Medzi Iránom a Izraelom tiež niekoľkokrát došlo k vzájomným raketovým útokom.

Kohen v rozhovore s Reuters poznamenal, že Trump si do svojho budúceho kabinetu vybral množstvo ľudí, ktorí podporujú odhodlanú politiku voči Iránu. "Trumpovo prvé funkčné obdobie charakterizovala väčšia regionálna stabilita," poznamenal Kohen.

Dodal, že ku koncu Trumpovho funkčného obdobia sa Irán začal v jadrových otázkach správať inak v dôsledku sankcií. "Takže rozhodne dúfame, že Trumpova administratíva bude v tejto politike pokračovať," povedal s tým, že za najdôležitejší v tomto ohľade Izrael považuje "asertívny" postoj voči Iránu.

Export ropy

Trump počas svojej prezidentskej kampane vinil vládu prezidenta Joea Bidena z toho, že nedostatočne vymáhala sankcie zamerané na iránsky export ropy. Tvrdil, že to oslabilo Washington a dodalo Teheránu sebavedomie, keďže mu to umožnilo predávať ropu do zahraničia, hromadiť peniaze a investovať do svojho jadrového programu a spriaznených milícií.

Trump oznámil, že si do funkcie ministra zahraničia vybral senátora Marka Rubia, ktorý je zástancom tvrdej politiky voči Iránu. Tú zastáva tiež Mike Waltz, ktorý sa má stať Trumpovým poradcom pre národnú bezpečnosť.

"Domnievame sa, že trump sa sústredí na podstatné. Zakročenie proti hrozbám a vytvorenie nových spojenectva je veľmi dôležité, "uviedol Kohen.

Irán v roku 2015 podpísal so svetovými mocnosťami dohodu, ktorej súčasťou bolo zmiernenie protiiránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.

Trump v roku 2018 od dohody jednostranne odstúpil a sankcie proti Iránu obnovil. Irán potom začal dohodu porušovať, no zároveň dlhodobo tvrdí, že o jadrovú zbraň sa neusiluje. Iránsky najvyšší duchovný sa pritom nechal počuť, že svetoví lídri by Irán nezastavili, ak by sa Irán rozhodol takúto zbraň vyrobiť, pripomenula agentúra Reuters.

O Izraeli sa všeobecne predpokladá, že má jadrové zbrane. Nikdy to ale oficiálne nepriznal.

V roku 2020 za sprostredkovanie Spojených štátov, v čase prvého mandátu Donalda Trumpa, Izrael oznámil normalizáciu vzťahov so Spojenými arabskými emirátmi, Bahrajnom, Sudánom či Marokom.

Izrael dúfa, že sa mu podarí podobnú dohodu uzavrieť aj so Saudskou Arábiou. Tá však normalizáciu vzťahov s Izraelom podmieňuje vypracovaním plánu, ktorý povedie k palestínskej štátnosti.