Ako sa môžu firmy digitalizovať? Pre HN odpovedá výskumníčka a informatička na umelú inteligenciu
Akú úlohu má KInIT?
Prinášať excelentnú vedu do firiem, to je najrýchlejšia odpoveď na otázku. Na to, aby sme mohli vedu priniesť, musíme excelentnú, medzinárodne uznanú vedu robiť. Transfer poznatkov do firiem určuje témy, ktoré vo výskume riešime. A vidíme to širšie, lebo nám nejde len o jeden inštitút, ale o celý ekosystém. Náš cieľ je umožňovať a podporovať prepojenie celej akademickej sféry, zahŕňajúc univerzity, ďalšie výskumné inštitúcie, ako je Slovenská akadémia vied (SAV), s biznisom. Je to model overený v zahraničí, len v Nemecku sú stovky takýchto inštitútov.
Čím prispievate k digitálnej transformácii?
Naša doména je umelá inteligencia (AI), ktorá prirodzene vyžaduje určitú minimálnu úroveň digitalizácie, lebo pracujeme s dátami. A to je často aj problém, ak firma nemá zdigitalizované dáta, vlastne tam nemáme čo robiť. Podporujeme firmy, aby si uvedomovali, ktoré procesy môžu automatizovať, aké dáta potrebujú zbierať, čo má zmysel, čo nie. KInIT je súčasťou Európskeho digitálneho inovačného hubu (EDIH) HOPERO spolu so SAPIE, Civittou a Centrom spoločných činností SAV. Pomáhame firmám, aby sa čo najlepšie digitalizovali, najmä s podporou AI a získali konkurenčnú výhodu. Síce v tomto projekte nie je veda na prvom mieste, považujem ho za dôležitý pre jeho cieľ – aby čo najviac malých a stredných podnikov zvýšilo svoj poten ciál absorbovať vedu. Pomáhame im otestovať si možné riešenia pred tým, než skutočne do nich investujú. V našom prípade sú tie riešenia zamerané najmä na umelú inteligenciu, čo určite napomáha aj k digitalizácii.
Ako by podľa vás mala firma začať s digitalizáciou?
Som presvedčená, že dnes už neexistuje na Slovensku firma, ktorej by sa digitalizácia nijako nedotkla, minimálne používa maily či účtovné systémy. Množstvo papiera v organizáciách výrazne kleslo. Ale treba ísť ďalej. Je tu výrazný poten ciál, keďže Slovensko je stále v indikátoroch digitálnej transformácie pod priemerom Európskej únie. Treba pozrieť na to, čo vieme zlepšiť. Súvisí to aj s predmetom podnikania, či vieme pomocou AI zvýšiť kvalitu výrobku alebo služieb. V každej organizácii sa dajú zlepšovať procesy. Práve o toto sa snažíme v našom európskom digitálnom inovačnom hube HOPERO. Na Slovensku sú ďalšie štyri takéto huby. CASSOVIUM sídli v Košiciach a pomáha s využívaním digitálnych technológií na východe Slovenska. Zvyšné štyri sú v Bratislave. HealthHub pomáha s digitalizáciou v zdravotníctve, EXPANDI 4.0 sa sústreďuje na digitalizáciu priemyslu, SCDI vo svojom širokom portfóliu digitalizácie prepája slovenských dodávateľov služieb digitalizácie a my v HOPERO sa sústreďujeme na tie aspekty digitalizácie, kde možno uplatniť umelú inteligenciu a tiež pomáhame v získavaní financovania pre inovácie. Toto je nová infraštruktúra, ktorá dáva dosť veľa možností v tom, na koho sa obrátiť a zlepšiť svoju organizáciu. Netreba čakať. Na vzdelávacie aktivity, ktoré ponúkajú EDIH-y, môžu firmy čerpať prostriedky z plánu obnovy.
Dá sa využiť aj štátna pomoc?
Áno, firmy aktuálne majú možnosť „za štátnu pomoc“ získať podporu na tréning, konzultácie či vzdelávacie kurzy. Má to výhody, lebo s odbornou podporou EDIH-ov urobia prvé kroky a budú mať vyškoleného odborníka vo firme, ktorý bude mať k digitalizácii vzťah, zistí, aké nástroje existujú v tejto oblasti, a bude sledovať ďalší vývoj. Dnes už firmy používajú rôzne nástroje pre zefektívnenie činností. Buď od dodávateľa, alebo open source, alebo viaceré firmy si vyvinuli aj vlastný softvér.
Takže optimalizovať procesy?
Celkovo je optimalizácia procesov prvý základný krok, prostredníctvom ktorého sa dá dosť ušetriť. Aj keď firma v prvom kole nemusí, ako sa vraví, ušetriť na ľuďoch, ale ušetrí tých ľudí, ktorí v nej robia, lebo budú robiť možno o 30 percent menej nezáživných činností. A títo ľudia potom budú mať priestor na iné veci, často s vyššou pridanou hodnotou a je veľká pravdepodobnosť, že ich to aj bude viac baviť. Dnes sa už dajú nadizajnovať procesy pre firmu tak, ako ich potrebuje. Už to nie je také rigidné ako v minulosti, keď sa prispôsobovali firmy procesom. Firma si takto pomôže aj s tokmi dát. Osobne by som nikdy nešla do digitalizácie s tým, že chcem menej ľudí. Napríklad v marketingu a komunikácii je príprava podkladov pre komunikáciu s využitím veľkých jazykových modelov a ich aplikácií ako chatGPT dnes výrazne jednoduchšia. Ale človek je tam stále potrebný, vie tak vytvoriť viac kvalitnejšieho obsahu.
Je to o budúcej produktivite?
Aj umelá inteligencia, aj celková digitalizácia stoja na produktivite. V USA podľa štatistík je za posledných 20 rokov nárast produktivity vyjadrený hodnotou za hodinu práce viac ako dvojnásobný oproti Európe. Druhá vec je zlepšovanie toho, čo firma vyrába. Možno vie digitalizáciou posunúť produkt na vyššiu úroveň, čiže robiť ho kvalitnejšie. Dnes zhruba 80 a možno až 90 percent z úspory dosiahnutej cez umelú inteligenciu a digitalizáciu ide na produktivitu. Predpovede však hovoria o tom, že o takých 10 – 15 rokov to bude možno len tretina alebo ešte menej a veľkú časť profitu prinesie zvyšovanie kvality a personalizácia. Čiže poskytneme lepšiu službu, budeme mať lepší výrobok. Nielen zrýchlime, ale zlepšíme. V digitalizácii je zároveň obrovský priestor robiť služby a výrobky viac individualizované. Zohľadniť individuálne potreby a ušiť riešenie na mieru, tam je v zásade odpoveď na to, čo potrebujeme mať zdigitalizované. To neurobíme prekladaním papiera. Dáta musia byť zdigitalizované. Jeden fakt, ktorý by firmu k využitiu služieb nášho EDIH-u mohol teraz viesť, sú možnosti získať prístup a poradenstvo k infraštruktúre na trénovanie AI modelov, a druhá vec je budúci efekt, ktorý jej digitalizácia vie poskytnúť, aby bola na trhu dlhodobo.