Ako vojnové konflikty ovplyvňujú ropné trasy do Európy. Žiadna cesta nie je bez rizika

Do Česka vlani pritieklo celkom 6,8 milióna ton ropy, čo predstavovalo medziročné zvýšenie o 5,5 percenta. Najviac, celkom 2,9 milióna ton, malo pôvod v Azerbajdžane, ďalších 1,4 milióna ton pritieklo z Nórska a 1,26 milióna ton dodal Česku Kazachstan.

Zvyšok predstavoval import zo Saudskej Arábie a niečo okolo pol milióna tony pochádzalo ešte z Ruska, uvádza vo svojej najnovšej štatistike české ministerstvo priemyslu a obchodu.

Kríza v Hormuzskom prielive: Irán kontroluje globálnu ropnú trasu.

Nórsko je dnes najväčším dodávateľom energií do Európskej únie a po skúsenostiach so sabotážou plynovodu Nord Stream a aj kvôli aktuálnemu napätiu v Arktíde existuje reálna obava z útokov na tamojšie plynovody a ropné terminály. Nórska armáda a NATO tento rok nasadili v tejto oblasti ďalšie hliadky vrátane podmorských dronov.

Nórska ropa označovaná ako Brent, prípadne ďalšie špecifické zmesi ako Ekofisk alebo Troll, sa ťažia z plošín v Severnom mori. Odtiaľ putuje podmorskými ropovodmi do veľkých exportných terminálov na pobreží, kde sa prečerpá do obrovských tankerov. Tie plávajú po Severnom mori cez Lamanšský prieliv, okolo brehov Francúzska, Španielska a cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora.

Cieľovou stanicou je taliansky prístav Terst, kde začína pre Česko dôležitý ropovod TAL (Transalpine Pipeline), ktorý sa ťahá cez Alpy až do bavorského Vohburgu. V tom...