Deficit je výrazne vyšší medzimesačne, medziročne aj oproti plánu, hovorí analytik

Deficit štátneho rozpočtu ku koncu februára tohto roka je výrazne vyšší v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, rokom aj v porovnaní s celoročným plánom. Dôvodom je, že plnenie príjmov nabieha pomalšie ako v prípade výdavkov.

V komentári k aktuálnemu vývoju štátneho rozpočtu na to poukázal hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš. Rozpočet podľa údajov, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky, skončil vo februári v deficite 1,44 miliardy eur.

Pomalé plnenie príjmov

„To je výrazný nárast oproti januárovému schodku 0,34 miliardy eur aj oproti deficitu za prvé dva mesiace predchádzajúceho roka, keď bola ´sekera´ iba 0,78 miliardy eur. Deficit je vyšší aj pri pohľade na plnenie voči celoročnému plánu,“ vyčíslil analytik.

Pripomenul, že kým ku koncu februára 2026 bol hotovostný schodok na úrovni 28 percent celoročného plánu, v rovnakom čase pred rokom to bolo len na úrovni 12,5 percent.

„Dôvodom je, že plnenie príjmov voči plánu nabieha pomalšie ako plnenie výdavkov. Ku koncu februára boli výdavky už na úrovni 15,7 percenta celoročného rozpočtového plánu, kým celkové príjmy na úrovni 13,4 percenta ročného plánu,“ vysvetlil Gábriš.

Hotovostný rozpočet centrálnej vlády nie je síce jediným prvkom verejných rozpočtov, horší vývoj sa však tento rok podľa neho očakáva aj v celých verejných financiách.

Poukázal na to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) aktuálne odhaduje deficit na úrovni 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), teda vyšší oproti plánu o 0,4 percenta HDP.

Dedičstvo pre budúce generácie

Analytik pripomenul, že financovanie rozpočtového schodku, ale aj priebežne splatného dlhu si zabezpečuje štát prostredníctvom pôžičiek na finančných trhoch. Väčšina sa pritom realizuje prostredníctvom predaja štátnych dlhopisov domácim a zahraničným investorom.

„V tejto oblasti je vláda stále viac závislá na financovaní zo zahraničia. Na konci februára bol podiel nerezidentov na celkovom objeme predaného vládneho dlhu takmer 59 percent, čo je nový historický rekord,“ priblížil Gábriš s tým, že k tomu prispel najmä aktuálny syndikovaný predaj dlhopisov vo februári.

Upozornil aj na to, že pri vyšších úrokoch na trhu ako v minulosti a rastúcom sklone úrokovej krivky sa zvyšovanie celkového zadlženia krajiny prejavuje aj v rastúcich platených úrokoch.

„Tento trend bude bez korekcie ´rozpočtovej sekery´ pokračovať aj naďalej a po vláde tak zostane ako nechcené dedičstvo pre budúce generácie. V tejto oblasti by preto bolo žiadúce viac medzigeneračnej solidarity s cieľom ubrať zo zaťaženia v budúcnosti,“ doplnil ekonóm.