Nová prognóza rezortu financií: Rast slovenskej ekonomiky by mal v tomto roku dosiahnuť 1,0 percenta HDP

Rast ekonomiky Slovenska by mal v tomto roku dosiahnuť 1,0 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Ekonomiku má potiahnuť najmä Plán obnovy a odolnosti a udržať by sa mal aj rast reálnych miezd. Vyplýva to zo záverov najnovšej makroekonomickej prognózy, ktorú v nedeľu zverejnilo Ministerstvo financií.

Minister financií Ladislav Kamenický označil ekonomickú situáciu za náročnú. „Slovensko je výrazne ovplyvnené tým, čo sa deje v Nemecku, Rakúsku a celkovo na globálnej úrovni. Výrazne nás zasiahli clá, obchodné vojny a do toho všetkého stále zápasíme s následkami zdevastovaných verejných financií,“ vyhlásil s tým, že preto je potrebná aj konsolidácia. Deklaruje však, že aj napriek tomu sa drží ekonomický rast na úrovni jedného percenta HDP a pracuje sa na prorastových opatreniach. Podľa Kamenického ide celá Európa „v dôsledku zlých rozhodnutí“ do ťažkej doby.

Slovensko je podľa rezortu financií malá a otvorená ekonomika, ktorá je závislá od toho, ako sa darí jej najväčším obchodným partnerom. „Keďže vývoj napríklad v Nemecku alebo Rakúsku nie je vôbec priaznivý, negatívne sa to odráža aj na jeho ekonomike. Ak k tomu pripočítame externý protivietor, obchodné vojny, stratu konkurencieschopnosti európskych firiem pre vysoké ceny energií a celkovú globálnu neistotu, výsledkom je nižší odhad rastu ekonomiky, ako sa predpokladalo na jeseň minulého roka. Rast HDP by mal tento rok dosiahnuť jedno percento,“ skonštatovalo ministerstvo.

Slovenskú ekonomiku v roku 2026 má, ako tvrdí, výraznejšie podporiť najmä domáci dopyt. Hlavným motorom rastu majú byť investície z Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo financií predpokladá, že tento rok sa z programu podarí realizovať investície v celkovej výške viac ako 2,3 miliardy eur.

„Najnovšia prognóza prináša pozitívnejší odhad vývoja inflácie. Kým rezort financií na jeseň minulého roka odhadoval výšku inflácie pre rok 2026 na úrovni 4,4 percenta, najnovšia prognóza počíta s úrovňou 3,8 percenta. Vplyvom energodotácií by však mal byť jej reálny vplyv na občanov nižší a mohol by ju znížiť skoro o jedno percento,“ spresnil rezort. Prognóza odhaduje, že aj tento rok budú reálne mzdy rásť a porážať infláciu o približne 0,6 percenta.

Mierne oživenie ekonomiky by podľa ministerstva financií malo prísť v roku 2027. Rezort očakáva, že rast HDP by mal dosiahnuť 1,2 percenta. Potiahnuť ho má najmä začínajúci export novej automobilky Volvo. „Ten by mal pomôcť kompenzovať stratené trhové podiely slovenského automobilového priemyslu z obdobia po pandémii,“ spresnilo ministerstvo. Riziká prognózy označilo za vyvážené. Najväčšou výzvou je podľa neho čerpanie Plánu obnovy a odolnosti, od ktorého sa odvíja veľká časť investičnej aktivity a ekonomického rastu. Slovensku, ako spresnilo, by mohol pomôcť aj vplyv avizovaného investičného impulzu, ktorý plánuje Nemecko do oblasti infraštruktúry a obrany.

Ministerstvo financií zverejnilo aj najnovšiu prognózu vývoja vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2025 až 2030. Prognóza zohľadňuje aktuálny makroekonomický vývoj, aktualizované údaje o výbere daní a odvodov, ako aj legislatívne zmeny prijaté v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Aj táto oblasť je podľa rezortu ovplyvnená „silným externým protivetrom“, ktorý sa výraznejšie prejavil najmä v roku 2025.

„Daňovo-odvodové príjmy by mali v roku 2026 rásť dynamickým tempom, medziročne o viac než šesť percent. K tomuto vývoju prispejú najmä opatrenia prijaté v rámci dvoch konsolidačných balíkov, ako aj pokračujúci rast nominálnych miezd. Od roku 2027 sa tempo rastu daňovo-odvodových príjmov stabilizuje na úrovni 2,5 percenta až štyri percentá ročne,“ spresnilo ministerstvo.

Na strane výdavkov sa očakáva rast vybraných výdavkov Sociálnej poisťovne na úrovni 3,1 percenta. Má to byť dané najmä zákonnou valorizáciou dôchodkov naviazanou na rast dôchodcovskej inflácie, ktorá zabezpečuje udržanie reálnej hodnoty dôchodkov. Rast výdavkov má čiastočne tlmiť šetrenie na strane štátu, ako jeden z cieľov konsolidácie verejných financií. „Ide napríklad o oblasť parametrických úprav nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti,“ uviedlo ministerstvo s tým, že oblasť výdavkov bude v súlade s plnením limitov verejných výdavkov.