Drony, sirény a verbovanie vojakov. Ako vojna zmenila každodennú realitu v Rusku?

Dron krúži nad zákazníkmi nákupného centra v rukom meste Voronež, ktorí prišli využiť "až tridsaťpercentné zľavy na zimnú obuv". V obchodnom centre operátor armádnych dronov s prezývkou Šaman predstavuje jedno z týchto zariadení, ktoré sú všadeprítomné na frontovej línii na Ukrajine, píše agentúra AFP.

Šaman, v uniforme a s tvárou zakrytou maskou, hovorí, že čoskoro odíde na Ukrajinu, aby "bránil svoju vlasť", ktorá pred štyrmi rokmi začala rozsiahlu vojnu proti svojmu susedovi.

Služba vlasti

Voronež, nachádzajúci sa 500 kilometrov južne od Moskvy, má bližšie k frontovej línii ako k ruskému hlavnému mestu. Milión obyvateľov mesta sa ocitlo uprostred vojny, ktorá sa prejavuje častými útokmi ukrajinských dronov a militarizáciou spoločnosti.

Devätnásťročný Šaman pred svojím odchodom do bojovej zóny prišiel pomáhať do stánku armádneho kozáckeho športového klubu Berkut. Tvrdí však, že jeho cieľom "nevyhnutne nie je", aby dospievajúci, ktorí sa na akcii zúčastňujú, po štúdiu narukovali do armády.

"Každý si vyberá svoju vlastnú cestu podľa svojich záujmov," hovorí mladý muž, ktorý sa označuje za "vlastenca".

Vo Voroneži, rovnako ako inde v Rusku, je v posledných štyroch rokoch termín "vlastenectvo" používaný všetkými mysliteľnými spôsobmi. A krajina sa dramaticky zmenila.

Pri zasnežených cestách vedúcich na predmestie vykukujú protilietadlové zbrane cez maskovacie siete.

Maľby na múroch v meste pripomínajú pamiatku vojakov padlých vo vojne. Popri plagátoch na propagujúcich predstavenie Labutie jazero v mestskom divadle je tu množstvo propagandistických plagátov vyzývajúcich na "službu vlasti" vstupom do armády.

Náborové stredisko sľubuje potenciálnym vojakom jednorazovú prémiu vo výške 2,5 milióna rubľov (približne 27 280 eur), čo je na miestne pomery vysoká suma.

Ruská armáda regrútov zúfalo potrebuje, pretože vlani podľa podpredsedu prezidentovej bezpečnostnej rady Dmitrija Medvedeva podpísala 422-tisíc zmlúv so záujemcami o vojenskú službu. To je o šesť percent menej ako v roku 2024.

Realita vojny

Pre 64-ročnú Ljudmilu s tmavými kruhmi pod očami, plnými smútku, armáda zosobňuje jej syna. Bojoval na Ukrajine, štyri mesiace je nezvestný.

"Je to hrozne ťažké. Dúfam, pretože bez nádeje...," hovorí Ljudmila, ktorej sa tak rýchlo derú slzy do očí, že ani nedokáže dokončiť vetu.

Bol jej syn zajatý? Je mŕtvy? V takom prípade by sa jeho smrť pridala k viac ako 153-tisíc ďalším ruským vojakom, o ktorých britská stanica BBC a nezávislý ruský portál Mediazona hovoria, že ich identifikovali ako zabitých od začiatku vojny (čerstvejší údaj týchto zdrojov hovorí o najmenej 173-tisíc zabitých ruských vojakoch od vypuknutia vojny - pozn. red.).

Aby sa Ljudmila niečomu venovala, ako dobrovoľníčka v jednej organizácii šije maskovacie uniformy pre ruských vojakov.

Roman odmieta čo i len možnosť, že by podpísal kontrakt s armádou. "Ani za všetky peniaze sveta," hovorí 48-ročný traktorista, ktorý cez víkendy chodí na loviť ryby v zamrznutej rieke. Hovorí, že chce myslieť jedine na ryby a zabudnúť na hrôzy spôsobené náletmi ukrajinských dronov.

Sirény varujúce pred náletom počúva každý deň. "Najčastejšie ma prebúdzajú výbuchy. Je to, samozrejme, desivé. Nedajbože, aby to búchalo blízko a ľudia zomierali," hovorí.

Útok dronu 10. januára zranil štyroch ľudí, z ktorých jeden neskôr v nemocnici podľahol zraneniam.

Útoky na civilistov

Kyjev sa zameriava útokmi v Rusku najmä na ropné rafinérie a prístavnú a energetickú infraštruktúru. Ruské útoky proti Ukrajine, ktoré si takmer každý deň vyžiadajú životy civilistov, sú zamerané na energetiku, čo vedie k rozsiahlym výpadkom prúdu a tepla.

Ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová minulý mesiac tvrdila, že Voronežská oblasť - spolu s Brianskou, Kurskou a čiastočne okupovanou Chersonskou oblasťou - patrí medzi štyri najčastejšie miesta, kde sa odohrávajú útoky na civilistov.

Kým vojna vstupuje do svojho piateho roka, mier zostáva pre mladého voronežského umelca Michaila vytúženým ideálom. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu pripevnil na mestské múry malé keramické plakety volajúce po mieri, ktorých dizajn pripomína sovietske odznaky.

"Svojím projektom som chcel pripomenúť osudy našich prarodičov. Celé detstvo mi hovorili, že vojna je hrozná," hovorí 28-ročný Michail. Všetky jeho plakety odvtedy zmizli, okrem jedinej, ktorá sa nachádza na voronežskej ulici Mieru.