Po slabšom minulom roku by mohla ekonomika Slovenska zrýchliť, zhodujú sa analytici
Po minuloročnom spomalení na 0,8 percenta hrubého domáceho produktu by mohla v tomto roku slovenská ekonomika zrýchliť tempo rastu na 1,1 - 1,3 percenta HDP. Dôvodom je uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky, nábeh produkcie pri niektorých investíciách, ako napríklad 4. blok jadrovej elektrárne Mochovce či nábeh výroby automobilky Volvo. Rast bude naďalej tlmiť najmä konsolidácia verejných financií, zhodli sa viacerí analytici.
„Výhľad na tento rok nie je veľmi priaznivý, najmä pre konsolidáciu verejných financií a slabú konkurencieschopnosť, no s postupom času by sa rast HDP mohol mierne zrýchliť. Za celý tento rok však zrejme len na hodnotu blízku 1,1 percenta pri ďalšom poklese zamestnanosti,“ uviedol analytik VÚB Michal Lehuta.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomenul, že budúci výkon slovenskej ekonomiky bude do veľkej miery závisieť aj od toho, ako sa bude ďalej vyvíjať zahraničný obchod a ako rýchlo sa podarí oživiť európske hospodárstvo - najmä to nemecké, s ktorým je Slovensko úzko prepojené.
Pozitívny vplyv na vývoj slovenského HDP by mala priniesť aj uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky, ktorá znižovaním úrokových sadzieb vytvára priaznivejšie podmienky pre financovanie investícií aj spotrebu. „K tomu sa pridáva pokračujúce čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, z ktorého predpokladáme značný rastový stimul, keďže nás tu čakajú stámilióny eur,“ skonštatoval Horňák.
Rast slovenskej ekonomiky je zároveň formovaný aj nevyhnutnou fiškálnou konsolidáciou. Prijaté opatrenia podľa Horňáka do značnej miery negatívne ovplyvňujú ekonomickú aktivitu, stláčajú rast HDP nadol, avšak niektoré z nich majú aj dlhodobo negatívny vplyv - napríklad na podnikateľské prostredie, čím znižujú aj konkurencieschopnosť krajiny a ekonomický potenciál. „Vzhľadom na vývoj verejných financií bude musieť konsolidácia naďalej pokračovať. V tomto momente očakávame, že slovenská ekonomika by mohla v tomto roku rásť tempom približne 1,3 percenta,“ dodal analytik.
Rovnaký rast HDP v tomto roku očakáva aj Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia. Pripomenul, že na rozdiel od minulého roka už ekonomiku zásadnejšie nepodporia ani verejné investície. Dobeh plánu obnovy síce ešte v úvode roka ich čísla môže zdvíhať, v druhej polovici roka ale už najskôr uvidíme podľa analytika prevažne klesajúci trend.
Príspevok košického Volva k rastu slovenského HDP bude podľa neho záležať aj od formy ukotvenia automobilky v krajine. „Či to bude rozsiahlejšia forma s vyšším efektom na slovenské HDP ako v prípade starších automobiliek v krajine, ako VW, Stellantis a KIA, alebo len forma montážnej linky, kde sa na Slovensku v zásade účtuje len práca ako v prípade Jaguar Land-Rover. Prvotné indície zatiaľ naznačujú skôr druhú alternatívu, dodal Koršňák.