Dávam boľševikovi rok, maximálne dva? Ako sa čínsky sen o večnom blahobyte sa mení na krízu bez budúcnosti
Mladý Číňan študujúci na univerzite v strednej Európe dostal otázku, čo robia doma jeho priatelia a známi. „Nič,“ znela lakonická odpoveď. Do školy ani do práce nechodia, len sem-tam na nejaké brigády. Prežívajú na vreckovom od rodičov, u ktorých aj bývajú, a celé dni posedávajú po kaviarňach a čajovniach.
„Len sa tak hrajú,“ komentuje asi 30-ročný mladík z čínskej provincie životný štýl mnohých svojich generačných druhov. Aj takto môže vyzerať koniec jedného ekonomického zázraku.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 95% na dočítanie.
Zostáva vám 95% na dočítanie.
