Globálny dlh vzrástol na rekordných takmer 338 biliónov dolárov. Je za tým aj slabší dolár

Globálny dlh vzrástol ku koncu druhého štvrťroka na takmer 338 biliónov dolárov, čo predstavuje nový rekord. Uviedol to vo štvrtok Inštitút medzinárodných financií, podľa ktorého je za tým najmä zmiernenie finančných podmienok, slabší dolár a uvoľnenejšia menová politika centrálnych bánk. Informovala o tom agentúra Reuters.

IIF vo svojej pravidelnej kvartálnej správe o vývoji svetového dlhu Global Debt Monitor informoval, že globálny dlh dosiahol ku koncu 2. štvrťroka 337,7 bilióna dolárov (287,67 bilióna eur). Zároveň dodal, že za prvých šesť mesiacov tohto roka sa dlh zvýšil o viac než 21 biliónov dolárov.

„To je rovnaké tempo zvýšenia dlhu ako za 2. polrok 2020, keď štáty reagovali na nástup pandémie nového koronavírusu a s tým súvisiace opatrenia,“ uviedol IIF.

Najvýraznejší rast dlhu v dolárovom vyjadrení zaznamenali Čína, Francúzsko, Nemecko, Británia, USA a Japonsko, aj keď v prípade niektorých z nich bol za tým slabší dolár. Americká mena sa od začiatku roka oslabila až o 9,75 percenta.

V prípade dlhu v pomere k hrubému domácemu produktu zaznamenali najvýraznejší rast Kanada, Čína, Saudská Arábia a Poľsko. Naopak, v Írsku, Nórsku a Japonsku sa znížil.

Globálny dlh v pomere k HDP mierne klesol a ku koncu 2. kvartálu sa pohyboval tesne nad 324 percent HDP. Avšak dlh rozvíjajúcich sa ekonomík dosiahol 242,4 percenta HDP, čo predstavuje nový rekord.

Rekord zaznamenal aj celkový objem dlhu v týchto krajinách. Len v 2. štvrťroku vzrástol o 3,4 bilióna dolárov na vyše 109 biliónov dolárov. Tlak na rozvíjajúce sa ekonomiky zvyšuje aj fakt, že do konca tohto roka musia splatiť úvery a dlhopisy v objeme takmer 3,2 bilióna dolárov.