Rozvoj solárnej energie v EÚ sa po prvýkrát za desať rokov spomaľuje, môže za to zníženie dotácií

Rozvoj solárnej energie v Európskej únii prvýkrát za viac ako desať rokov spomaľuje. Môže za to zníženie dotácií na strešné solárne panely v niektorých krajinách. EÚ je na ceste k inštalácii 64,2 gigawattu (GW) novej solárnej kapacity v tomto roku, čo je v porovnaní s minulým rokom pokles o 1,4 percenta. 

Vyplýva to z analýzy, ktorú dnes zverejnila Európska priemyselná asociácia pre solárnu energetiku SolarPower Europe.

Solárny výkon 64,2 GW zodpovedá inštalovanému výkonu zhruba 30 jadrových elektrární Temelín. Pri bežnom využití by takéto množstvo mohlo pokryť ročnú spotrebu viac ako 25 miliónov domácností.

V Európe sa však menia politické priority. Niektoré štáty obmedzili ekologické opatrenia a podporu čistej energie z rozpočtov, ktoré sú napäté kvôli výdavkom na obranu a na podporu miestneho priemyslu.

"Je tu akási paralýza. Záujem stále existuje, ale ľudia sa nerozhodujú," povedal agentúre Reuters Peter Knut. Generálny riaditeľ nemeckej spoločnosti Enerix, ktorá sa zaoberá inštaláciou fotovoltaických systémov. K poklesu dopytu podľa neho prispeli aj nákupy uskutočnené v rokoch 2022 a 2023, rastúce úrokové sadzby a ekonomická neistota, nie však pokles cien elektriny.

Medziročný pokles nových inštalácií, ak sa vyplní, bude prvý od roku 2015 a mohol by narušiť rýchly pokrok v prechode EÚ na čistú energiu. V roku 2023 kapacita solárnych elektrární vzrástla o 53 percent, vlani však už rast spomalil na tri percentá.

Minulý mesiac mali solárne elektrárne na celkovej výrobe elektriny v EÚ podiel 22 percent. Boli tak v tomto mesiaci najväčším jednotlivým zdrojom elektriny v regióne.

Podľa súčasného tempa výstavby to ale vyzerá, že Európska únia nesplní svoj cieľ, ktorý si stanovila na dosiahnutie klimatických cieľov a na ukončenie závislosti od ruskej energie. Cieľom EÚ je mať do roku 2030 solárnu kapacitu 750 GW, podľa SolarPower Europe jej však bude chýbať 27 GW.

Hlavnou príčinou spomalenia je menší počet inštalácií solárnych panelov na strechách obytných budov. Tento sektor má tento rok tvoriť 15 percent nových kapacít, čo je polovica z podielu zhruba 30 percent v rokoch 2020 až 2023.

Nemecko a Francúzsko patria medzi krajiny, ktoré znižujú výkupné ceny za solárnu energiu zo striech. Holandsko tiež znižuje podporu domácností, ktoré do siete púšťajú nadbytočnú solárnu energiu. Podľa Knuta tiež nepomáhajú plány novej nemeckej vlády prehodnotiť potrebu obnoviteľných zdrojov energie a sľuby, že rozšíria plynové elektrárne.