24. februára 2022 - Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že vydal rozkaz na "špeciálnu vojenskú operáciu". Ruské sily napadli Ukrajinu z Ruska a z Bieloruska a tiež z polostrova Krym, ktorý Moskva protiprávne anektovala v roku 2014, a začali rozsiahly letecký, námorný i pozemný útok na takmer celú krajinu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav. Z viacerých krajín zaznela ostrá kritika na adresu Moskvy, lídri krajín EÚ sa na summite hneď prvý deň invázie zhodli na zavedení sankcií proti Rusku, ktoré boli odvtedy niekoľkokrát rozšírené.
Západné krajiny začali s vojenskou aj humanitárnou pomocou. Vojna vyhnala z domovov milióny ľudí. Podľa posledného odhadu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov z Ukrajiny ušlo asi 6,8 milióna ľudí.
4. marca 2022 - Ruská armáda ovládla po ťažkých bojoch Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe.
2. apríla 2022 - Ukrajinské sily získali definitívne späť kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou. Krátko potom sa začali objavovať informácie o masakroch civilistov ruskými vojakmi. Symbolom týchto zverstiev sa stalo mesto Buča.
20. mája 2022 - Rusi po ťažkých bojoch dobyli prístavné mesto Mariupol. V bojoch o mesto podľa ukrajinských zdrojov zomrelo okolo 20-tisíc ľudí. V marci 2022 napríklad ruský nálet zasiahol divadlo v centre Mariupolu, kde sa zrejme ukrývalo asi 1000 ľudí. O život prišli podľa odhadov stovky osôb.
4. júla 2022 - Putin vyhlásil víťazstvo ruských síl vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti.
30. septembra 2022 - Putin podpísal zmluvy o pripojení štyroch Moskvou čiastočne okupovaných východoukrajinských regiónov k Ruskej federácii - Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti. Išlo približne o 15 percent z rozlohy Ukrajiny. Nie všetky regióny má však Moskva úplne pod kontrolou. Drvivá väčšina krajín ruský krok neuznala.
1. októbra 2022 - Dobytím mesta Lyman ukrajinské jednotky ukončili takzvanú charkovskú protiofenzívu, pri ktorej dobyli späť asi 12-tisíc kilometrov štvorcových Charkovskej oblasti.
11. novembra 2022 - Ukrajinskí vojaci vstúpili do centra juhoukrajinského Chersonu po tom, ako sa z mesta stiahli ruské sily. Cherson bol jediné ukrajinské oblastné centrum, ktoré dokázali Rusi obsadiť od začiatku invázie. Ukrajinské jednotky pri dobývaní Chersonu oslobodili asi 1200 kilometrov štvorcových.
17. marca 2023 - Medzinárodný trestný súd v Haagu vydal zatykač na prezidenta Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Dôvodom sú únosy ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.
5. júna 2023 - Ukrajinské sily začali očakávanú protiofenzívu na východe a juhu krajiny. Protiofenzíva ale viedla k len obmedzeným územným ziskom a iniciatívu neskôr prevzali Rusi, ktorí dobyli niekoľko strategických miest. Teraz okupujú takmer pätinu ukrajinského územia, viac ako 112-tisíc štvorcových kilometrov a za cenu vysokých strát ďalej pomaly postupujú na východe napadnuté krajiny.
6. augusta 2024 - Ozbrojené sily Ukrajiny začali útok na ruskú Kurskú oblasť, ktorá leží na západe Ruska na hranici s Ukrajinou a ktorá má asi milión obyvateľov. Rusom v oblasti pomáhajú aj severokórejskí vojaci, ktorých KĽDR vyslala do Ruska približne 11-tisíc.
19. novembra 2024 - Ukrajina prvýkrát použila americké rakety ATACMS na útok na arzenál v hĺbke Ruska. Ruská armáda v reakcii odpálila proti Ukrajine jednu z najnovších rakiet stredného doletu nazvanú Orešnik, vybavenú nejadrovou bojovou hlavicou.
4. februára 2025 - Zelenskyj oznámil, že v bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390-tisíc bolo zranených. Medzinárodný inštitút strategických štúdií uvádza, že zabitých bolo vyše 170-tisíc ruských vojakov a vyše 600-tisíc ich bolo zranených.
12. februára 2025 - Trump telefonoval s Putinom, hovor trval asi hodinu a pol a lídri sa dohodli na osobnom stretnutí. Bol to prvý potvrdený priamy kontakt medzi lídrami oboch veľmocí od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022. Trump potom telefonoval aj so Zelenským. Putin sa s Trumpom dohodli, že sa stretnú v Saudskej Arábii, čo vyvolalo kritiku Kyjeva i Európskej únie.
18. februára - V saudskej metropole Rijádu sa konali rozhovory medzi Ruskom a USA. Po štyroch a pol hodinách rokovania Biely dom uviedol, že ministri zahraničia Marco Rubio a Sergej Lavrov sa zhodli na vytvorení vyjednávacích tímov, ktoré začnú pracovať na čo najrýchlejšom ukončení vojny na Ukrajine.
28. februára 2025 - Schôdzka amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským sa skončila predčasne po tom, ako sa prezidenti pohádali pred novinármi v Bielom dome. Trump a jeho viceprezident J. D. Vance kritizovali Zelenského za podľa nich nedostatočnú vďačnosť a americká hlava štátu potom na sociálne siete napísala, že Zelenskyj sa môže vrátiť, keď bude pripravený na mier. Kvôli roztržke zišlo z očakávaného podpisu zmluvy o využívaní ukrajinských nerastných surovín Spojenými štátmi.
3. marca - Médiá uviedli, že Trump nariadil prerušiť americkú vojenskú pomoc Ukrajine. USA doteraz boli pre Kyjev najvýznamnejším poskytovateľom zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia. Washington od začiatku ruskej agresie schválil vojenskú pomoc v hodnote vyše 170 miliárd dolárov.
4. marca - Zelenskyj uviedol, že je pripravený pod Trumpovým "silným vedením pracovať na dosiahnutí trvalého mieru". Ako prvý krok na ceste k nemu navrhol prímerie s Ruskom na nebi aj na mori. Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti X tiež vyjadril vďaku za podporu, ktorej sa Ukrajine dostalo zo strany USA pri obrane jej suverenity a nezávislosti. Zároveň uviedol, že rokovania s Trumpom v Bielom dome neprebehli tak, ako malo - schôdzka vyústila do roztržky a Zelenskyj teraz napísal, že je poľutovaniahodné, že sa to stalo.
5. marca - Trump v prvom prejave k obom komorám Kongresu od začiatku svojho druhého funkčného obdobia povedal, že dostal list od Zelenského, ktorý vyjadril ochotu vrátiť sa k rokovaciemu stolu a uzavrieť dohodu o nerastoch. Podľa médií ale rozhodol o zastavení zdieľania spravodajských informácií s Ukrajinou.
11. marca - V saudskoarabskej Džidde sa konali ďalšie rozhovory medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou, ktoré trvali deväť hodín. Spoločné vyhlásenie uvádza, že Ukrajina je pripravená prijať americký návrh na začatie okamžitého 30-dňového prímeria, zatiaľ čo USA ihneď obnovia vojenskú pomoc Ukrajine, s napadnutou krajinou začne Washington opäť zdieľať svoje spravodajské informácie.
12. marca - Ukrajinské sily sa podľa aktualizovanej mapy bojiska od projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, stiahli z ruského mesta Sudža. Putin navštívil v ten deň prvýkrát od vlaňajšieho vpádu ukrajinskej armády Kurskú oblasť, vyzval na jej úplné oslobodenie.
13. marca - Putin podľa agentúry TASS oznámil, že Rusko súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov. Mali by však viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy. Existuje podľa neho viacero otázok, napríklad kto bude dohliadať na dodržiavanie prímeria na 2000 kilometrov dlhej frontovej línii. Šéf Kremľa poďakoval Trumpovi za úsilie ukončiť vojnu.
