Domáca hemodialýza. Kedy bude dostupná pre slovenských pacientov?
Na Slovensku zatiaľ väčšina pacientov so zlyhávajúcimi obličkami dochádza do dialyzačných stredísk, a to až niekoľkokrát týždenne. Domáca hemodialýza ako liečebná metóda je momentálne na Slovensku v schvaľovacom procese. V susednom Česku podstupujú pacienti s ochorením obličiek hemodialýzu aj v domácom prostredí. Takáto forma liečby zaisťuje pacientom väčšiu slobodu a vyššiu kvalitu života.
Ochorenie obličiek môže postihnúť kohokoľvek bez ohľadu na pohlavie či vek. Počet pacientov s touto diagnózou každoročne stúpa a na Slovensku s ňou žije vyše 148-tisíc pacientov. Pravidelnú dialyzačnú liečbu, nahrádzajúcu funkciu obličiek v prípade ich zlyhania, podstúpilo v roku 2023 podľa údajov Národného centrum zdravotníckych informácií (NCZI) až 4334 pacientov. Väčšinu z nich tvorili diabetici.
Dvojfázový proces schvaľovania
Keď pacientovi zlyhajú obličky, existujú štyri základné metódy ich náhrady. Hemodialýza na dialyzačnom stredisku, domáca hemodialýza alebo domáca peritoneálna dialýza a transplantácia. Peritoneálna dialýza je hradená z verejného zdravotného poistenia. Slovensko stále čaká na úhradu domácej hemodialýzy. Hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre nefrológiu doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., MPH, uvádza, že každá nová metodika, ktorá príde, či už liečebná alebo diagnostická, sa naceňuje, spraví sa štruktúra a následne sa začne schvaľovací proces.
„Najprv sa domáca hemodialýza musela zakotviť ako pojem. Toto už máme schválené v rámci novelizácie odborného usmernenia na vykonávanie mimotelovej eliminačnej liečby. V druhom kole sa danému procesu prideľujú kódy a ohodnotenie. Až potom môžu poisťovne tento výkon hradiť,“ vysvetľuje doc. Demeš. Momentálne je podľa neho proces schvaľovania vo finálnej fáze.
Výhody domácej hemodialýzy
Domáca hemodialýza je jednou z možností pre pacientov s chronickým ochorením obličiek, ktorí potrebujú pravidelnú dialýzu. Tento typ liečby sa vykonáva priamo doma a pacientom umožňuje väčšiu flexibilitu. Dialýza v stredisku sa vykonáva spravidla trikrát týždenne a zaberie 4 – 6 hodín. Je potrebné počítať s časovou stratou pri výkone aj transporte, čo spôsobuje komplikácie najmä starším ľuďom. Domácu dialýzu je možné vykonávať aj päťkrát týždenne po dvoch až troch hodinách. Pacienti si môžu zvoliť deň aj čas a majú možnosť realizovať dialýzu aj v noci.
Riaditeľ siete dialyzačných stredísk spoločnosti B. Braun Avitum CZ/SK MUDr. Martin Kuncek uvádza, že v Česku je domáca dialýza zavedená už od roku 2015 a za posledné roky rastie počet pacientov. „Táto liečba sa stáva voľbou pre pacientov, ktorí chcú viesť nezávislejší život a menej často navštevovať nemocnice, ale súčasne i pre pacientov tzv. krehkých, pre ktorých je dochádzanie do dialyzačného strediska veľmi ťažké alebo dokonca nemožné. Čo sa týka počtu ľudí, ak sa budeme odvíjať od ČR, ale aj ďalších krajín, môže ísť až o dve percentá slovenských dialyzovaných pacientov, ktorí túto metódu budú chcieť a budú z nej profitovať,“ priblížil riaditeľ Kuncek s tým, že v ČR domácu hemodialýzu bez prítomnosti lekára alebo zdravotnej sestry využíva viac ako stovka pacientov.
Pacient musí spĺňať kritériá
Ak sa aj slovenskí pacienti dočkajú väčšej dostupnosti dialýzy v domácom prostredí, musia splniť prísne podmienky. Domáca hemodialýza však nie je dostupná pre každého. Je potrebná individuálna konzultácia s lekárom, ktorý vyberie pacientovi správnu liečbu. Ak je pacient vhodný na domácu hemodialýzu, musí absolvovať počiatočné školenie, musí vedieť spolupracovať a byť zručnejší.
Dôležitá je tiež podpora zo strany rodiny. Ide totiž o prístrojové mimotelové očistenie krvi, ktoré si vykonáva sám pacient alebo človek, ktorý́ s ním žije v domácnosti. Je tiež potrebné mať doma dostatočný priestor na dialyzačný monitor, lôžko, úpravovňu vody a ďalšie vybavenie. Aj keď k tomuto výkonu nie je potrebný zdravotnícky personál, pacient je aj naďalej v kontakte s lekárom.
Základom je prevencia
Znížiť riziko ochorenia obličiek pomôžu preventívne opatrenia ako udržiavanie zdravej hmotnosti, dodržiavanie pitného režimu, pravidelná fyzická aktivita či vyhýbanie sa nadmernému užívaniu liekov. Preventívne vyšetrenia by mali absolvovať ľudia s nadváhou, fajčiari či ľudia s rizikovou rodinnou anamnézou. Ide o faktory, ktoré prispievajú k vzniku chronickej choroby obličiek. „Čím skôr je choroba obličiek diagnostikovaná, tým je liečba účinnejšia. Z tohto hľadiska je preto preventívne vyšetrenie veľmi dôležité, aby sa ochorenie odhalilo včas,“ uviedla primárka dialyzačného strediska Bratislava-Vrakuňa MUDr. Eva Hirnerová, PhD.
Varovnými signálmi sú únava, problémy so spánkom, bolesť pri močení, opuchnuté nohy a členky, svalové kŕče, ako aj časté močenie. „Na vážny problém upozorní až rozvinutie ochorenia. Akútne problémy s obličkami si vyžadujú liečbu v nemocnici. Chronické problémy v prípade absencie liečby môžu skončiť dialýzou alebo transplantáciou obličky,“ dodala primárka.