Indonézia pripravuje revolučný zákon pre ochranu pôvodných komunít a ekosystémov
Indonézsky parlament by mohol tento rok schváliť dlho očakávaný zákon o právach pôvodného obyvateľstva. Podľa zákonodarcov a aktivistov môže pomôcť ochrániť komunity a kritické ekosystémy.
Návrh zákona, ktorý už viac ako 14 rokov stagnuje v zákonodarnom zbore, zaradili do zoznamu najdôležitejších návrhov zákonov na rok 2025 nazvaného Prolegnas.
Nahradil by mozaiku zákonov, ktoré nedokázali zabezpečiť pozemkové práva pre pôvodné komunity, ktoré boli dlho vystavené porušovaniu ľudských práv vrátane zaberania pôdy, čo vedie k vysídľovaniu a potravinovej neistote.
Podľa podporovateľov by zákon poskytol veľmi potrebné práva, uznanie pôdy a prírodných zdrojov.
„Pôvodné komunity dlhé roky čelili právnej neistote a v dôsledku toho boli marginalizované,“ povedala Arzeti Bilbina, členka Strany národného prebudenia (PKB) vo vládnej koalícii krajiny. „Preto sa snažíme schváliť tento zákon, dúfajme, že ešte tento rok. Je to už dávno po termíne,“ povedala pre Context.
Podľa neziskovej Agentúry pre registráciu pôvodných území (BRWA), bolo v Indonézii formálne uznaných viac ako štyri milióny hektárov zvykovej pôdy, pričom približne 25 miliónov hektárov, na ktoré si pôvodné komunity robia nároky, zostane od roku 2024 bez formálneho uznania zo strany vlády.
„Absencia právnej ochrany prináša nerovnosti,“ povedal Syamsul Alam Agus z Koalície na ochranu zákona o pôvodnom obyvateľstve, koalície niekoľkých indonézskych neziskových organizácií. „Preto je naliehavé schváliť tento zákon.“
Udelenie práv na ich životný priestor by rozšírilo úlohu pôvodných komunít v ochrane biodiverzity a prírody, pretože už generácie praktizujú udržateľné využívanie pôdy, dodal Agus.
Pozemkové konflikty
Pôvodné komunity v celej Indonézii boli zapojené do 687 prípadov pozemkových konfliktov so štátom a súkromným sektorom za posledných desať rokov. V decembri to uviedla advokačná organizácia Aliancia pôvodných národov Nusantara (AMAN).
Tieto spory sa týkali viac ako desiatich miliónov hektárov územia a takmer tisíc pôvodných ľudí bolo zatknutých bez obvinenia alebo uväznených za „bránenie národným záujmom,“ uviedla AMAN.
„Ratifikácia zákona o pôvodnom obyvateľstve poskytne právnu istotu a zároveň vytvorí spravodlivé investície pre všetky strany,“ povedal Muhammad Arman, riaditeľ právnej advokácie AMAN.
Pôvodné komunity často nemajú prospech z vládnych alebo súkromných projektov, pretože nie sú považované za právoplatných vlastníkov zvykového územia a často boli vysídlené a nemohli získať prístup k svojim zdrojom obživy, dodal.
„Takže je to spôsob, ako zabezpečiť, aby pôvodné komunity nezaostávali v investíciách alebo projektoch,“ povedal Arman.
Zákon o pôvodnom obyvateľstve bol predložený Snemovni reprezentantov v roku 2010 a už trikrát bol zahrnutý do Proglegnasu. Zákonodarcovia ho však nedokázali prerokovať ani schváliť, na čo je potrebný jednomyseľný súhlas.
Najmenej dve politické strany v Snemovni reprezentantov — strana Golkar a Indonézska demokratická strana boja (PDI-P) — v minulosti zákon odmietli s tým, že by bránil investíciám a prekážal národným záujmom.
PDI-P nereagovala na opakované žiadosti o komentár, zatiaľ čo strana Golkar uviedla, že bude dodržiavať všetky postupy a tento rok zákon vyhodnotí.
Koalícia uviedla, že je optimistická, že zákon bude tento rok schválený po nedávnych diskusiách s členmi zákonodarného zboru, ktoré nenaznačili žiadne podstatné námietky.
„Takže šanca na schválenie je široká, ale stále potrebujeme podporu verejnosti,“ povedala Veni Siregar, koordinátorka Koalície.
Sporné hranice
Práva pôvodného obyvateľstva sú v súčasnosti v Indonézii uznávané a chránené čiastkovo, od ústavného dodatku z roku 2000 až po rôzne národné a regionálne zákony.
Navrhovaný zákon by nahradil existujúce zákony, ktoré sa prekrývajú a nedokázali poskytnúť právnu ochranu a istotu, povedal Joeni Arianto Kurniawan, riaditeľ Centra pre štúdium právneho pluralizmu na Univerzite Airlangga v Indonézii.
„Je to chaos, pretože vládne ministerstvá majú svoje vlastné zákony a predpisy, ktorými sa riadia, čo v konečnom dôsledku ohrozuje život pôvodných komunít,“ povedal Kurniawan.
Dodal, že zákon by umožnil väčšiu sociálnu, ekonomickú a politickú účasť pôvodného obyvateľstva na národnej úrovni a zároveň by poskytol mechanizmus na riešenie konfliktov.
Pôvodné komunity môžu mať ťažkosti s formálnou registráciou zvykového územia a lesov pre byrokraciu a sporné hranice so štátom alebo korporátmi, poznamenali odborníci.
Rukmini Paata Toheke, aktivistka z pôvodnej komunity Ngata Toro v Centrálnom Sulawesi, bojuje za ratifikáciu zákona už viac ako desaťročie.
Povedala, že jej komunita praktizuje ochranu prírody už generácie, ale je ohrozená rozvojom a nelegálnymi aktivitami, ako je pytliactvo, ťažba dreva a baníctvo.
„Ak bude zákon schválený, dúfame, že budeme mať väčšiu úlohu pri ochrane prírody a nášho spôsobu života,“ povedala.