Dokázali byť veľmi odolné. Archeológ vysvetľuje stratégie prežitia dávnych civilizácií v klimatickej kríze

Pojem civilizácia si ľudia vysvetľujú rôzne. Ako ho definujú archeológovia s ohľadom na vašu expedíciu v Sudáne?

Pôvodná predstava, že civilizácia súvisí s písmom alebo s monumentálnou architektúrou, veľkými urbanistickými celkami ako v Mezopotámii, Egypte, Mexiku, pochádza z 18. storočia. Teda doby, ktorá chcela narysovať schematický vývoj od tlúp cez barbary až po vysoké kultúrne a civilizačné celky.

Ale my archeológovia máme odlišný pohľad. Dnes pojem civilizácia prináleží skoro každej skupine, ktorá má zložitejšie vzťahy – napríklad na úrovni príbuzenstva, zaobchádzanie s ekonomickými zdrojmi. A takýto civilizačný vývoj sledujeme v oblasti centrálneho Sudánu v rámci šakadudského projektu. Meno je odvodené od lokality Šakadúd, ktorá sa nachádza asi 50 kilometrov východne od Nílu.

Nie je dostupnosť vody jednou z podmienok rozvoja ľudskej komunity?

V tejto oblasti nikdy neboli žiadne rieky ani jazerá. Aj keď klíma bola vlhkejšia ako dnes, voda stále predstavovala kritický prvok. Ľudia, zvieratá potrebujú piť. Keď nie sú zvieratá, nie je čo jesť. A my sme v tejto oblasti odhalili pozostatky veľmi intenzívneho osídlenia.

Ide o archeologické bohatstvo, ktoré v mnohých ohľadoch nemá paralely v Afrike z obdobia, ktorým sa zaoberáme. Ide o éru zhruba posledných 12-tisíc rokov. Náš tím zistil, že v oblasti sa nachádzajú pozostatky prameňov. Dnes sú už neaktívne. Analýza sedimentov nám umožnila získať cenný zdroj dát na rekonštrukciu minulej klímy a prírodného prostredia.

Čo vyplýva z tejto analýzy?

Že v oblasti pršalo častejšie ako dnes. Zistili sme však tiež, ako situácia vyzerala v konkrétnej oblasti. Vytvorili sme tým scénu, rámec, aby sme mohli interpretovať civilizačný vývoj v tomto prostredí. Vďaka dochovaným archeologickým súvrstv...