Trump chráni bielych farmárov v Juhoafrickej republike a stopne pomoc krajine
Tridsať rokov po skončení vlády bielej menšiny v Juhoafrickej republike zostáva vlastníctvo pôdy horúcou témou v jednej z najnerovnejších krajín sveta. Teraz sa táto téma dostala aj do centra pozornosti vo Washingtone.
Dňa 7. februára prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie o znížení finančnej pomoci USA Juhoafrickej republike, pričom ako dôvod uviedol nesúhlas s novým zákonom o vyvlastňovaní pôdy a s tým, že Pretória podala na medzinárodnom súde žalobu na Izrael pre genocídu. Biely dom zároveň oznámil, že pripraví plán na presídlenie bielych juhoafrických farmárov a ich rodín ako utečencov.
Mnohí Juhoafričania sa domnievajú, že Trumpovo rozhodnutie ovplyvnil Elon Musk, miliardár narodený v Juhoafrickej republike, ktorý často kritizoval tamojšie zákony o vlastníctve pôdy ako „otvorene rasistické“ a varoval pred „genocídou bielych ľudí“.
Kritici Muskovej rétoriky však poukazujú na to, že vysoká miera vrážd v Juhoafrickej republike postihuje všetky rasy, nielen bielych farmárov.
Čo je zákon o vyvlastnení?
Zákon č. 13 o vyvlastnení bol podpísaný prezidentom Cyrilom Ramaphosom v januári a jeho cieľom je riešiť nerovnosti vo vlastníctve pôdy, ktoré sú dôsledkom apartheidu a bielej nadvlády. (Apartheid bol niekdajší systém rasovej segregácie a diskriminácie v Juhoafrickej republike, ktorý zvýhodňoval bielu menšinu a potláčal práva černošskej väčšiny.)
Takmer 400 rokov holandskej a britskej koloniálnej vlády a štyri desaťročia apartheidu viedli k masívnym záberom pôdy a násilným vysťahovaniam černošských, indických a zmiešaných komunít s cieľom vytvoriť výlučne biele oblasti.
Zákon o pôde z roku 1913 vyčlenil väčšinu poľnohospodárskej pôdy pre bielych – najmä Afrikáncov holandského a francúzskeho pôvodu – pričom černošským obyvateľom ponechal len 13 percent.
V roku 1950 Afrikánska národná strana prijala zákon, na základe ktorého bolo 3,5 milióna černošských obyvateľov vysídlených zo svojich pôvodných území. Dnes vlastnia černošskí Juhoafričania, ktorí tvoria takmer 80 percent z celkovej 60-miliónovej populácie, len 4 percentá súkromnej pôdy.
Nový zákon o vyvlastnení umožňuje štátu v určitých prípadoch pôdu vyvlastniť a využiť ju vo verejnom záujme. V zriedkavých prípadoch sa tak môže stať aj bez náhrady.
Podľa právnickej firmy Werksmans Attorneys, jednej z popredných advokátskych kancelárií v krajine, musí byť vyvlastnenie „na verejný účel, ale aj vo verejnom záujme“.
Náhrada za vyvlastnenú pôdu musí byť „spravodlivá a primeraná“ a pri jej stanovení sa bude brať do úvahy využitie, história a zlepšenia pozemku, investície štátu do nehnuteľnosti a dôvod vyvlastnenia.
Nulová náhrada sa bude uplatňovať iba v špecifických prípadoch, napríklad ak sa pôda nevyužíva produktívne, pričom sa očakáva, že sa takmer vôbec nebude týkať mestských a rozvinutých oblastí.
Politické reakcie na zákon
Centristická Demokratická aliancia (DA), druhá najväčšia strana vládnej koalície po Africkom národnom kongrese (ANC), tvrdí, že zákon porušuje práva na súkromné vlastníctvo. Podala preto na súd žalobu, v ktorej označuje zákon za protiústavný.
ANC naopak zákon bráni ako krok k naprave historických nespravodlivostí a odmieta tvrdenia o údajnej „genocíde bielych farmárov“. Zdôrazňuje, že podľa nového zákona zatiaľ neprebehlo žiadne vyvlastnenie.
Ramaphosa pri obhajobe legislatívy upozornil, že podobné zákony existujú v mnohých iných krajinách, vrátane Spojených štátov. Povedal, že zákon vyváži potrebu verejného využívania pôdy a ochranu vlastníckych práv.
Skupina AfriForum, ktorá zastupuje bielu Afrikánsku menšinu, v USA aktívne lobovala proti zákonu a v médiách ho vykreslila ako súčasť širšieho útoku na Afrikáncov.
Teraz strana bývalého prezidenta Jacoba Zumu podala na AfriForum žalobu za vlastizradu, ktorá ju obviňuje zo šírenia dezinformácií s cieľom ovplyvniť Trumpovu politiku.
Niekoľko stoviek bielych Juhoafričanov privítalo Trumpovu podporu a tento mesiac sa zhromaždili pred americkým veľvyslanectvom v Pretórii, pričom niektorí mali tričká s nápisom „Make Afrikaans Great Again“.
Sociálne siete zároveň zaplavili príspevky bielych Juhoafričanov, ktorí ironizovali vlastné privilegované postavenie a verejne deklarovali svoju lojalitu krajine. Široko sa tiež šírili videá, na ktorých spolu tancujú bieli a čierni Juhoafričania.
Ramaphosa reagoval na Trumpove kroky vyhlásením, že „okrem programu PEPFAR, ktorý tvorí 17 percent juhoafrického programu boja proti HIV/AIDS, Spojené štáty neposkytujú Juhoafrickej republike žiadne významné financovanie“.
Hoci stále pretrvávajú obavy, že Trump by mohol zastaviť Africko-americký obchodný program (AGOA), Ramaphosa na svojich krokoch trvá.
Na Trumpove hrozby nepriamo reagoval aj počas svojho každoročného prezidentského prejavu 6. februára slovami:
„Sme odolný národ. Nenecháme sa zastrašiť.“