Mamografia odhalí to, čo si nedokážete nahmatať

Rakovina prsníka je najčastejším onkologickým ochorením žien a na Slovensku každoročne zasiahne tisíce rodín. Trpí ňou viac než 35-tisíc žien a približne tisíc jej každoročne podľahne.

„Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou úmrtnosťou na rakovinu prsníka, sme na chvoste rebríčka medzi Európskymi krajinami, zachytávame ženy už vo vysokom štádiu ochorenia,“ uvádza MUDr. Bela Mriňáková, klinická onkologička z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave.

Každý rok na Slovensku pribudne viac ako 3200 nových prípadov a odborníci očakávajú ďalší nárast výskytu tohto ochorenia. Prečo je to tak?

MUDr. Mriňáková vysvetľuje, že existujú viaceré dôvody. „Sú to faktory životného štýlu, či už je to strava, nedostatok fyzickej aktivity, obezita, fajčenie, nižšia úroveň zodpovednosti za svoje zdravie, menej edukačných programov, prevencia, nízka účasť na skríningu,“ uvádza lekárka.

Zistenie ochorenia vo vyššom štádiu nesie v sebe viaceré komplikácie. „Je ťažšie operovateľné, liečba je náročnejšia, častejšie hrozia recidívy,“ dodáva.  

Veľkým nedostatok je podľa jej slov aj cesta pacientky. „Na Slovensku máme veľkú časovú rozdielnosť od stanovenia diagnózy po začiatok liečby. Pacient v systéme blúdi a nevie, na koho sa má obrátiť,“ hovorí MUDr. Mriňáková s tým, že tiež máme veľké regionálne rozdiely v kvalite centier.

Tiež sú to podľa jej slov aj inovatívne lieky, ktoré sú drahé, ale na druhej strane vedia pomôcť zlepšiť prežívanie pacientov.

 

Skríning ako prevencia

„Mnohé pacientky by sme mohli zachrániť včasnou diagnostikou. Najúčinnejšia zbraň, ktorú v tomto smere máme, je mamografický skríning,“ uvádza rádiológ certifikovaného skríningového pracoviska v Trnave MUDr. Marek Kopáčik.

Ženy na Slovensku napriek tomu na skríning nechodia alebo sa spoliehajú na necertifikované pracoviská, kde nie je zaručená kvalita ani presnosť diagnostiky. Každá nevyužitá príležitosť na včasné odhalenie rakoviny znamená podľa lekára aj vyššie riziko pre ženu, jej rodinu a celú spoločnosť.

MUDr. Kopáčik vysvetľuje, že cieľom skríningu je zachytiť nádor v štádiu, keď je kvalitne a bezpečne vyliečiteľný. „V takom prípade totiž miera päť a desaťročného prežívania dosahuje až 98 %. So stúpajúcim štádiom ochorenia však prudko klesá,“ dodáva.

 

Mýty o mamografii

Dôvodom, prečo ženy odkladajú mamografické vyšetrenie alebo sa mu dokonca úplne vyhýbajú, je aj rozšírená viera v rôzne mýty. Špecialisti pritom ubezpečujú, že vyšetrenie nie je nebezpečné ani bolestivé.

„Žiarenie, ktorému je žena vystavená počas vyšetrenia, zodpovedá asi jednému zaoceánskemu letu tam a späť, takže kumulatívne riziko je veľmi nízke a prínos vyšetrenia je výrazne vyšší, než riziko,“ hovorí rádiológ Kopáčik.

Ďalšou obavou podľa neho býva, že vyšetrenie bolí. „To je tiež mýtus, pretože moderné digitálne mamografy na certifikovaných pracoviskách majú odmeranú kompresiu, takže by tam naozaj nemal byť problém,“ ubezpečuje.

V tomto však podľa neho zohráva veľkú rolu aj personál zariadenia. „Personál musí byť veľmi citlivý a empatický. Laborantky, rádiologické techničky alebo asistentky musia byť vyškolené a musia rady robiť tú prácu. S pacientkou treba pracovať, treba jej všetko dôsledne vysvetliť. Keď totiž príde prvý raz a zistí, že to nie je žiadny problém, príde aj druhý aj tretí. To je veľmi dôležitá vec. Takže aj my ako pracovisko vieme veľa urobiť pre to, aby žena prišla na vyšetrenie,“ upozorňuje.

 

Ultrazvuk – falošný pocit bezpečia

Ultrazvuk prsníkov podľa odborníkov poskytuje falošný pocit bezpečia. Jedným z odporúčaní analýzy Inštitútu zdravotníckych analýz (IZA) pri ministerstve zdravotníctva je vyradenie ultrazvuku v rámci prevencie, pretože poskytuje falošný pocit bezpečia a zároveň produkuje veľa falošne pozitívnych výsledkov a tým v konečnom dôsledku nespĺňa to, čo by mal.

Analytici IZA v štúdii zdôrazňujú, že v boji proti rakovine prsníka je nevyhnutný efektívne organizovaný mamografický skríning. „Na to, aby fungoval, však musí byť účasť aspoň na úrovni 70 %. A zatiaľ čo dostupné dáta ukazujú, že priemer EÚ v účasti na skríningu sa pohybuje okolo 60 %, na Slovensku je to približne 30 %. Severské krajiny pritom dosahujú účasť vyššiu ako 80 % a z nich Švédsko dokonca viac ako 90 %,“ uvádza Veronika Rybanská, riaditeľka odboru analýz IZA.

Na zlepšenie situácie na Slovensku je podľa nej kľúčové zvýšiť účasť žien na skríningu, najmä prostredníctvom lepšej informovanosti.

Zároveň je potrebné zlepšiť aj dostupnosť a kvalitu skríningových mamografických pracovísk, čo si vyžaduje investície do infraštruktúry. Aktuálnych 25 pracovísk by totiž nemuselo pokryť rastúci dopyt. Dôležitá je aj štandardizácia diagnostických postupov a zapojenie multidisciplinárnych tímov, ktoré môžu výrazne zvýšiť efektivitu liečby.