Závislosť od fosílnych palív spôsobuje vysoké straty v textilnom priemysle
Stúpajúce ceny energií vytvárajú tlak aj na textilný sektor Bangladéša. To vedie k zatváraniu desiatky tovární a núti priemysel prehodnotiť, ako najlepšie napájať svoju najvýznamnejšiu ekonomickú oblasť.
Či už ide o solárne panely na strechách alebo ekologické kotly na výrobných podlahách, textilný sektor skúma nové spôsoby, ako dodávať látky lacnejšie a s väčším dôrazom na environmentálnu udržateľnosť. Ak nový udržateľnejší spôsob nenájdu, hrozí im bankrot.
„Hoci je táto kríza možno dočasná, ukazuje, že potrebujeme riešiť niektoré základné, podstatné problémy,“ povedal Amirul Amin, prezident Národnej federácie pracovníkov v odievaní Bangladéša (NGWF).
Ako druhý najväčší dodávateľ módy na svete vyviezol Bangladéš minulý rok odevy v hodnote približne 38,5 miliardy dolárov, pričom zásoboval veľké značky ako H&M a Zara. Cieľom je tento rok zvýšiť objem vývozu na 40 miliárd dolárov.
Najbližší konkurent, Vietnam, očakáva, že Bangladéš prekoná s predpokladaným exportom tento rok 44 miliárd dolárov. Vietnamu pritom neprekážajú problémy ako energetická kríza či politická nestabilita, ktoré nedávno zasiahli Bangladéš.
V krajine, kde móda predstavuje aspoň 80 percent vývozu a viac ako 4 milióny pracovných miest, spôsobili krízy vlnu zatvárania tovární. Podľa NGWF stratilo v posledných mesiacoch prácu viac ako 50-tisíc ľudí.
Viac nákladov, viac konkurencie
Pomalé zavádzanie lacných a zelených energetických riešení spôsobilo, že krajina je čoraz závislejšia od nákladných dovozov fosílnych palív, čo zaťažuje 1 800 energeticky náročných textilných závodov.
V januári štátna energetická spoločnosť Petrobangla navrhla viac ako zdvojnásobiť cenu priemyselného plynu, čo vyvolalo poplach v továrňach. Tento návrh prišiel v čase, keď sa Bangladéš snaží znížiť náklady na energetické a energetické dotácie, aby dosiahol ekonomickú stabilitu, ako odporúča Medzinárodný menový fond.
Navrhované zvýšenie by bolo pridaním k 150 percentnému zvýšeniu cien plynu pre veľké priemyselné podniky a 56 percentnému nárastu minimálnych miezd zamestnancov v rokoch 2022 až 2024.
Textilné továrne sú silne závislé od fosílnych palív, najmä počas najintenzívnejších fáz výroby, ako sú procesy farbenia a konečnej úpravy, ktoré predstavujú asi 80 percent emisií celého sektora.
Hlavnými výhodami Bangladéša v textilnom priemysle boli lacná pracovná sila a dostupná energia – výhody, ktoré sa postupne strácajú, povedal Abdullah al Mamun, riaditeľ miestneho závodu Abed Textile.
„Ďalšie zvýšenie cien energií nás uvrhne do smrteľnej pasce,“ povedal.
Mieste továrne čelia aj rastúcej konkurencii zo zahraničia. Dovoz bavlnených priadzí – väčšinou z Indie – vzrástol za posledný rok o 40 percent.
Rastúce náklady na energiu sú čiastočne spôsobené čoraz väčšou závislosťou Bangladéša od dovozu fosílnych palív na výrobu elektriny, zatiaľ čo domáce zásoby zemného plynu klesajú.
Aké má krajina možnosti?
Jedným z navrhovaných riešení je väčšie využívanie solárnej energie. Napríklad továreň patriaca Team Group už nainštalovala solárne panely na strechách, ktoré môžu pokryť až polovicu jej energetických potrieb. Problémom však zostáva ich nízka účinnosť počas dažďa alebo slabého slnečného svitu.
Dokonca aj keby solárna energia pokryla 100 percent potreby elektriny, továrne stále spaľujú veľké množstvo fosílnych palív na prevádzku kotlov používaných na ohrev vody a výrobu pary na farbenie a konečnú úpravu textílií.
Mnohé továrne majú generátory – známe ako vlastné elektrárne – na zabezpečenie nepretržitého napájania. Tie však dosahujú priemernú účinnosť iba 36 percent, takže spotrebujú veľké množstvo plynu.
Shafiqul Alam, hlavný energetický analytik pre Bangladéš v Inštitúte pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu (IEEFA) povedal, že priemysel musí konať múdrejšie, ak chce znížiť svoje náklady.
Zavedenie efektívnejších plynových generátorov a využitie odpadového tepla by mohlo znížiť spotrebu plynu o 25 až 31 percent. Nahradenie plynových kotlov elektrickými alebo používanie metód farbenia s nižšou spotrebou vody by tiež mohlo pomôcť. Tieto opatrenia si však vyžadujú veľké počiatočné investície.
Na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 bude globálny módny priemysel potrebovať investície vo výške viac ako 1 bilióna dolárov, uviedla štúdia Inštitútu Apparel Impact (AII).
Tieto investície sú však pre väčšinu dodávateľov sotva dostupné, preto namiesto toho apelujú na módne značky a finančné inštitúcie, aby pomohli financovať ekologické inovácie.
„Značky a banky by mali spolupracovať na balíčkoch koncesionálnych úverov, ktoré by mohli pokryť naliehavé potreby menších textilných firiem na investície do solárnej a energeticky efektívnej technológie,“ povedal Alam z IEEFA.