Bavorský premiér žiada opätovné spustenie troch odpojených jadrových elektrární, chce "prechodnú stabilitu"
Bavorský premiér Markus Söder žiada opätovné spustenie troch predvlani odpojených nemeckých jadrových elektrární. Povedal to dnes na tlačovej konferencii po zasadnutí krajinskej vlády, ktorá rokovala o ďalšom rozvoji jadrovej energetiky v Bavorsku.
Söder sa už skôr vyslovil za výstavbu malých reaktorov novej generácie a na decembrovom stretnutí s premiérom Petrom Fialom v Prahe podporil spoluprácu s Českom v tejto oblasti.
Obnovenie prevádzky
Söder dnes po rokovaní krajinskej vlády vyzval na obnovenie prevádzky elektrární Isar 2 v Bavorsku, Emsland v Dolnom Sasku a Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku. Od siete boli odpojené 15. apríla 2023.
V jadrových elektrárňach Nemecko v tom čase vyrábalo už len zhruba päť percent elektriny. Pôvodne sa počítalo s ich odstavením ku koncu roka 2022, pre energetickú krízu vyvolanú ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 ale poslanci na návrh vlády ich chod predĺžili.
Cieľom opätovného pripojenia je podľa Södera "prechodná stabilita - aspoň po ďalších desať rokov". Dodal, že je opätovné pripojenie trojice elektrární podľa expertov, s ktorými hovoril, "možné kedykoľvek ešte tento a budúci rok".
"Čím dlhšie to bude trvať, tým vyššie budú náklady," dodal. Podľa agentúry DPA ale súčasní prevádzkovatelia odstavených elektrární doteraz vždy hovorili, že ich opätovné uvedenie do prevádzky nie je možné, a to kvôli postupnej demontáži a chýbajúcemu personálu.
Söder v decembri na návšteve Česka podpísal s premiérom Fialom memorandum o prehĺbení spolupráce v energetike. Predseda bavorskej vlády vtedy povedal, že Mníchov stojí o privilegované partnerstvo s Českom v jadrovej energetike.
Dodávky energie
Česko by podľa neho mohlo pomáhať s dodávkami výmenou za pomoc pri vývoji a stavbe reaktorov a zdieľaní vedeckého know-how. Česko aktuálne pracuje na dostavbe jadrovej elektrárne v Dukovanoch. Zamerať sa chce aj na malé modulárne reaktory.
O ukončení výroby elektrickej energie z jadra v Nemecku pôvodne rozhodla už v máji 2011 vláda kancelárky Angely Merkelovej z CDU. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime z toho istého roku. Konzervatívna únia CDU/CSU, ktorej predákom a kandidátom na kancelára je teraz Friedrich Merz, ale v súčasnosti považuje koniec výroby jadrovej elektriny v Nemecku za chybu.
V nedeľňajšom predvolebnom dueli Merz povedal, že vláda kancelára Olafa Scholze, ktorej členmi boli sociálni demokrati, zelení a slobodní demokrati, odpojila predvlani tri jadrové elektrárne z ideologických dôvodov, a urobila tak v čase vysokých cien energií po ruskej invázii na Ukrajinu obrovskú chybu.
Scholz to odmietol a povedal, že odpojenie jadrových elektrární v roku 2023 nemá s hospodárskym vývojom v Nemecku žiadnu súvislosť. "Nové jadrové elektrárne stoja 40 miliárd eur. Tá diskusia (o návrate k jadrovej energetike) je scestná, "dodal.
CDU/CSU sa po predčasných voľbách, ktoré sa uskutočnia v nedeľu 23. februára, podľa prieskumov stane najsilnejšou politickou frakciou v nemeckom Spolkovom sneme. Jej predák Merz bude zrejme kancelárom. Podľa aktuálnych prieskumov budú možno okrem CDU a CSU na zostavenie väčšinovej vlády potrebné ešte ďalšie dve strany.