Prvá rómska škola vyvoláva viaceré otázniky
Vzdelávanie detí z rómskych komunít sa na Slovensku dlhodobo pohybuje na okraji verejného záujmu. Ministerstvo školstva nedávno ohlásilo pilotný projekt národnostnej školy v obci Rakúsy, ktorý má umožniť rómskym deťom vzdelávať sa v materinskom jazyku. Tento krok však vyvolal diskusiu o tom, či neprinesie skôr prehĺbenie segregácie.
V ankete viacerí odborníci upozornili na možné riziká. Zuzana Havírová, predsedníčka Rómskeho advokačného a výskumného strediska, varuje, že vzdelávanie v izolovanom prostredí nemožno považovať za inklúziu.
Pedagóg Vlado Rafael argumentuje, že žiaci ani rodičia nemajú o segregované vzdelávanie záujem a projekt porušuje ich právo na slobodnú voľbu.
Čo tento projekt prinesie, rozobrali odborníci, ktorých sme sa pýtali:
1. Je možné v slovenských podmienkach vzdelávať deti rómskej menšiny v materinskom jazyku bez toho, aby sa prehlbovala segregácia?
2. Aké riziká a príležitosti by mohla priniesť národnostná škola?
Zuzana Havírová, riaditeľka Rómskeho advokačného a výskumného strediska
1. Už niekoľko rokov je možné používať rómsky jazyk ako podporný nástroj pri vzdelávaní rómskych detí, ktoré nehovoria či nerozumejú po slovensky. Ak by sa učitelia naučili rómsky jazyk, rómskym deťom v zmiešaných školách by to
istotne pomohlo.
Lenže v prvom rade je potrebné odstrániť segregáciu. Ak budú rómske deti chodiť do školy len s inými rómskymi deťmi, nie je možné hovoriť o inklúzii. A ani národnostné školy nie sú riešením. Nie je totiž možné zriadiť národnostnú školu v segregovanej lokalite a tváriť sa, že to pomôže začleňovať. Bohužiaľ, stále pretrváva problém s pochopením, čo inklúzia znamená.
2. Prehĺbi sa segregácia. V prípade, že by do doby zriadenia školy mohliexistovať spôsoby, ako rómske deti vzdelávať s nerómskymi, tak sa v praxi realizovať nebudú. V spoločnosti, kde sú Rómovia stále najviac diskriminovanou menšinou, je ťažko hovoriť o príležitostiach, ktoré by pomohli chudobným rómskym deťom k lepšiemu vzdelaniu.
Problém je, že naša spoločnosť vlastne nechce kvalitne začleňovať vylúčené komunity, pretože v súvislosti s chudobnými rómskymi komunitami existuje naratív tvrdení, že aspoň niečo sa pre nich robí alebo aspoň niekam tie rómske deti chodia.
Ťažko by sme našli podobné akceptovanie nižších štandardov u inej národnostnej menšiny či komunity.
Vladimír Rafael, publicista, pedagóg a zakladateľ EduRoma
1. Jasné, že áno. V integrovanom školskom prostredí je veľmi dôležité učiť a upevňovať slovenský jazyk, respektíve celkovú komunikáciu v slovenskom jazyku, v zmiešanom prostredí. Je dokonca možné realizovať výučbu slovenčiny v zmiešanom prostredí za pomoci rómskeho „premosťovacieho“ jazyka.
Slovenčinu nie je dobré učiť v izolovanom prostredí. Materské školy sú dôležité, aby u rómskych detí rozvinuli hlavne komunikačné a sociálne zručnosti tak, aby deti vedeli používať neskôr vyučovací jazyk v základnej škole a dokázali fungovať v zmiešaných skupinách.
Na základnej škole je možné zvoliť rómsky jazyk ako samostatný voliteľný predmet, po ktorého skončení žiaci pokračujú vo vyučovaní s ostatnými. Toto nie je možné urobiť v chystanej národnostnej škole v Rakúsoch.
2. Je preukázané, že žiaci a ich rodičia segregovaného vzdelávania oň nemajú záujem. Je tu porušený princíp slobodnej voľby. Obec neuvažuje o tom, že deti budú mať možnosť navštevovať bežnú základnú školu, pretože nebude dostupná.
Rezort školstva takéto vzdelávanie deťom direktívne prikázal. Ak sa budú učiť v novej národnostnej škole, zo zákona je škola
oslobodená desegregovať školské prostredie a snažiť sa o inkluzívne vzdelávanie detí. Národnostná škola znamená izolované vzdelávanie. V takomto prostredí sa oslabuje vyučovanie slovenčiny ako inkluzívneho jazyka potrebného na ceste vzdelávacím systémom a trhom práce.
Ábel Ravasz, poradca ministra školstva, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity
1. Ústava garantuje, že deti národnostných menšín majú mať právo na vzdelanie v materinskom jazyku, toto ústavné právo však nie je dodržané. Väčšina detí nemá na výber či chce, alebo nechce ísť do takej školy. Existuje medzinárodná prax, ktorá dokazuje, že za určitých podmienok a pravidiel tento koncept funguje. Týmto projektom chceme právo na nesegregáciu a vzdelanie v materinskom jazyku naplniť.
2. Príležitosť vidím v tom, že vyskúšame dopady vyučovania na deti v riadenom prostredí. Existovať bude kontrolná skupina, ktorá sa bude vyučovať iba v slovenčine, druhá bude štandardná, ktorá bude mať vyučovanie aj vslovenskom aj v rómskom jazyku. Deti a ich rodičia budú mať na výber, do ktorej zo skupín budú patriť. Na základe pilotného roku budeme vedieť
vyhodnotiť a pripraviť chýbajúce zdroje, v najhoršom prípade sa koncept nepresunie na iné školy. Sme v kontakte s obcou Rakúsy a budeme robiť všetko preto, aby sme napredovali čo najviac transparentne. V tomto čase aktívne pracujeme, ja to vnímam tak, že do štartu potrebujeme minimálne jeden rok.
Miriam Žiaková, riaditeľka mediálneho odboru Kancelária splnomocnenca vlády pre rómske komunity
1. Máme za to, že vzdelávanie detí z rómskych menšín v materinskom jazyku je na Slovensku možné aj bez toho, aby sa prehlbovala segregácia.
2. Nová škola v Rakúsoch by mohla byť pilotným projektom, ktorý by nám mal priniesť odpovede na otázky či je to jedna z ciest, ktorou by sme sa mali alebo mohli do budúcnosti vybrať.
Adam Gejza, slovenský pedagóg, rómsky aktivita a politik
1. Myslím si, že ak bude správne nastavená výučba a škola bude mať dobré personálne obsadenie, treba tomu dať šancu. Funguje to pri maďarskej menšine, aj na východe v ukrajinskej škole. Inklúzia vzdelania znamená aj výučbu materinského jazyka a spoznávania kultúry a tradícií.
Musí byť nastavené, ktoré predmety sa budú učiť v rómskom jazyku, ktoré v slovenskom jazyku, a či pôjdu po vzore bilingválnej školy. Treba len správne nastaviť školský vzdelávací program za pomoci Prešovskej univerzity v Prešove a Asociácii škôl s vyučovaním rómskeho jazyka. Taktiež po prvom školskom roku nastaviť správny kontrolný mechanizmus. Potom to môžeme
hodnotiť.
2. Riziko môže byť obrovské. Záleží, ako je na to pripravená obec, vedenie školy, učitelia a v neposlednom rade rodičia a ich deti. Ak ministerstvo školstva vyhodnotí tento pilotný program nesprávne a zavedie ho do praxe, všetky školy v segregovanom prostredí môžu zmeniť organizáciu školy za národnostnú, bude to mať ďalšie a hlbšie dopady na Rómov v marginalizovaných rómskych komunitách, aj na celú spoločnosť.
Pilotný program by mal trvať 10 rokov, aby sme zistili ako sa deti uplatnia v ďalšom štúdiu na strednej škole. Preto odporúčam, aby súčasne s touto jednou školou v Rakúsoch iné pilotné projekty na Slovensku nevznikali, pokiaľ sa neosvedčí úspešnosť.
Príležitosť vidíme v odbúraní jazykovej bariéry, inom pohľade na svoju národnosť, tradície, zvyklosti, kultúru a sebapoznanie. Môj osobný pohľad na to je, že by sa malo začať s materskou školou. Najlepšie spojenou základnou a materskou školou. Jednoduchšie by sa to vyhodnocovalo a analyzovalo.
Dagmar Horná, predsedníčka Celoštátnej komisie Olympiády ľudských práv
Pri odpovedi na obidve otázky môžem poukázať na dobrú prax nesegregovaných škôl všade tam (vo svete), kde sa im darí, a kde sa spravidla darí uspieť aj rómskym deťom zo Slovenska.
Rakúsy teoreticky môžu uspieť vo výučbe materinského jazyka rómskych detí, avšak, musia splneniť kvalitatívne predpoklady vzdelávacích subjektov a nástrojov. Pokiaľ budú v triedach bez detí inej etnicity a sociálneho pôvodu, inklúzia to nebude.
Akékoľvek vzdelávanie sa má v demokratickej krajine diať, teda v zmysle medzinárodných a vnútroštátnych ľudskoprávnych záväzkov aj na Slovensku, demokraticky a ľudskoprávne. V tomto zmysle odkazujem aj na ciele a princípy vzdelávania v školskom zákone.