Dozorcovia v ruských väzniciach mali inštrukcie, aby Ukrajincov týrali, vypovedali bývalí príslušníci stráže
V prvých týždňoch po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu šéf väzenskej služby v Petrohrade a Leningradskej oblasti Igor Potapenko dal elitnej jednotke dozorcov inštrukcie, aby nemali zľutovanie s ukrajinskými vojnovými zajatcami. Uvádza to americký The Wall Street Journal na svojej internetovej stránke na základe výpovedí troch bývalých príslušníkov väzenskej služby.
Opísali praktiky, ktoré vyšetrovatelia OSN označili za rozšírené a systematické mučenie. Ich výpovede doložili oficiálne dokumenty, rozhovory s ukrajinskými väzňami a človek, ktorý im pomohol z Ruska utiecť.
Krutý systém
Potapenko vraj členom elitnej jednotky osobitného nasadenia na regionálnom vedení väzenskej služby oznámil, že pre zajatých Ukrajincov vznikol nový systém a že bežné pravidlá sa na nich nevzťahujú. Jednotky inde v Rusku dostali podobné inštrukcie.
Takto sa rozbehla neúprosná mašinéria brutálneho mučenia ukrajinských vojnových zajatcov, uvádza WSJ. Dozorcovia im dávali elektrické šoky do genitálií, kým sa nevybili batérie, bili väzňov tak, aby im čo najviac ublížili, a odopierali im lekárske ošetrenie, až sa u týraných objavila gangréna a bola potrebná amputácia.
Ruskí činitelia zodpovední z dodržiavania ľudských práv v krajine neodpovedali na žiadosť o vyjadrenie, uvádza WSJ.
Traja bývalí príslušníci väzenskej služby sú podľa WSJ súčasťou programu na ochranu svedkov po tom, ako vypovedali pred vyšetrovateľmi Medzinárodného trestného súdu. Dvaja boli členmi jednotky zvláštneho nasadenia, jeden zdravotníckeho tímu. Uviedli, že z väzenskej služby odišli ešte skôr, ako sa museli do mučenia zapojiť, ale že zostali v kontakte so svojimi bývalými kolegami.
Rusko má dlhú históriu krutého zaobchádzania s väzňami, v posledných desaťročiach však podniklo niektoré kroky na zlepšenie situácie vo väzniciach, vrátane oddelenia prvýkrát trestaných od ostatných odsúdených.
V niektorých regiónoch boli pre dozorcov v dôsledku dlhodobého tlaku ochrancov ľudských práv zavedené telesné kamery. Väzenský systém však naďalej zostáva uzavretým svetom, píše WSJ.
Súhlas nadriadených
Špeciálne jednotky väzenskej služby nie sú na rozdiel od bežných dozorcov rozmiestnené v jednotlivých nápravných zariadeniach natrvalo. Zasahujú, keď je potrebné, aby sa vysporiadali s mimoriadne nebezpečnými situáciami. Pri práci s ukrajinskými vojnovými zajatcami mali úlohu spolupracovať s bežnými dozorcami a riadiť ich.
Potapenkove inštrukcie z marca 2022 si vyložili ako povolenie používať násilie, uviedli dvaja bývalí členovia elitnej jednotky. Týranie Ukrajincov priviedli na novú úroveň v presvedčení, že majú súhlas vedenia. V marci 2022 Rusko tiež začalo pripravovať svoj väzenský systém na príchod vojnových zajatcov.
Šéfovia väzníc dostali nariadenie vypratať celé poschodia, krídla a dokonca celé väznice, píše WSJ s odvolaním sa na dokumenty a výpovede jedného z bývalých členov väzenskej služby. Ruská armáda na bojisku narazila na tvrdší odpor Ukrajincov, ako Moskva čakala. Taktiež správa väzníc nebola pripravená na počty zajatcov, ktoré prídu.
Bývalí členovia elitnej jednotky opísali zarážajúce násilnosti na ukrajinských vojnových zajatcoch. Mnohí z dozorcov si údajne svoje brutálne správanie užívali a často sa chválili, aké utrpenie väzňom spôsobili. To podľa WSJ potvrdil aj 25-ročný bývalý zajatec Andrij Jegorov, ktorý bol väznený v Brjanskej oblasti.
Sadistické správanie
"(Dozorcovia) boli nadšení, počul som, ako sa smiali, zatiaľ čo my sme kričali bolesťou," spomína. V ruských väzeniach strávil asi 30 mesiacov, na slobodu sa dostal počas výmeny zajatcov vlani v októbri. Pri lekárskej prehliadke sa ukázalo, že má zlomených päť stavcov. Lieči sa a stretol sa s psychológom. Ale je skeptický ohľadom toho, že mu dokáže pomôcť. "Keď ste neprešli tým istým ako ja, nedokážete mi pomôcť," hovorí.
Násilie má pre ruské úrady svoj účel, zhodujú sa bývalí členovia jednotky osobitného nasadenia a ľudskoprávni aktivisti. Má slúžiť tomu, aby zajatci boli poddajnejší pri výsluchoch a aby stratili vôľu bojovať.
Výsluchy sa niekedy zamerali na získavanie priznaní k vojnovým zločinom alebo na získavanie operatívnych informácií od väzňov, ktorí mali málo síl klásť odpor, pretože zažili mimoriadnu brutalitu.
Bývalí členovia jednotky zvláštneho nasadenia žijú na utajovaných miestach a museli ukončiť kontakty so všetkými ľuďmi, ktorých poznali celý život. Jeden z nich WSJ povedal, že bol vždy ruským vlastencom a nikdy nechcel žiť inde ako v Rusku.
Tvrdí však, že keď začala invázia na Ukrajinu, nemohol v krajine zostať alebo mlčať. Vypovedať pred ICC považuje za jeden zo spôsobov, ako napomôcť spravodlivosti.