Maďarsko bude v marci vetovať sankcie voči Rusku, ak Európska komisia nesplní sľuby, tvrdí Szijjártó

Dodržiavanie nedávnych sľubov Európskej komisie (EK) bude mať veľký vplyv na rozhodovanie Maďarska pri najbližšom hlasovaní o predĺžení sankcií EÚ proti Rusku. V piatok to v Madride vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje agentúra MTI.

"Je načase skoncovať s provojnovou politikou v Európe, so sankciami, ktoré spôsobili európskemu hospodárstvu mimoriadne straty," povedal maďarský minister po stretnutí s lídrom španielskej krajne pravicovej strany Vox Santiagom Abascalom.

Szijjártó skritizoval sankcie, ktoré EÚ zaviedla v posledných rokoch. Podľa jeho slov zničili konkurencieschopnosť kontinentu a model hospodárskeho rastu postavený na spolupráci s Ruskom, "ktorý nebol ničím nahradený".

"Maďarsko sa netají svojím postojom k sankciám a posledné tri roky jasne ukázali, že aj v otázke sankcií máme pravdu," tvrdí. Únijné sankcie podľa neho nespôsobili vážne škody len Maďarsku, ale aj celému európskemu hospodárstvu. "Bolo by lepšie sa ich čo najskôr zbaviť," uviedol.

Szijjártó ďalej spresnil, že Budapešť dostala od Európskej komisie záruky, že Ukrajina nemôže ohroziť energetickú bezpečnosť Maďarska alebo strednej Európy. "Takže ak Európska komisia nedodrží svoj sľub, ak nedokáže presvedčiť Ukrajinu, aby neprijímala opatrenia, ktoré poškodia energetickú bezpečnosť Maďarska, pri ďalšom hlasovaní o sankciách si za to bude môcť sama," vyhlásil.

Rada EÚ vlani na jeseň predĺžila individuálne sankcie voči skupine ruských fyzických a právnických osôb. Hlasovať o ich predĺžení by sa malo v marci.

Členské štáty EÚ sa pritom v pondelok dohodli na predĺžení platnosti balíka sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine. Ich platnosť mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko.

Predĺžený balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.

Maďarsko s predĺžením ešte minulý týždeň na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo. Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského zemného plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.

Nakoniec však od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ výmenou získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry.

Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ.