Odolnosť voči stresu sa dá vypestovať, nie je dedičná. Psychoterapeut radí, ako na to a vyvracia mýty

Človek by povedal, že stresom sú ohrození len manažéri, vojaci, politici. Alebo nie?

Nie, týka sa to nás všetkých. A podstatné je, že v minulosti ľudia zažívali oveľa menej stresu ako dnes.

Nebývalo to obrátene? V stredoveku nás predsa ohrozovali hladomory, epidémie alebo napríklad vojny.

Práve preto bývali čitateľnejšie takzvané stresory, ktoré stres spôsobujú. Človek vedel, čo sa mu môže stať. Dnes síce žijeme v bezpečnejších dobách, ale stresu je paradoxne viac. Navyše sa objavili nové stresory.

Ako napríklad?

Stres z nadbytku informácií, ktorý v stredoveku neexistoval. Do dnešnej podoby sa ľudský mozog vyvinul asi pred 30-tisíc rokmi a odvtedy sa zásadne nezmenil. Je prispôsobený na to, aby reagoval na každý podnet. V divočine však tých podnetov veľa nebolo. Museli ste byť v strehu na love alebo pri strete s nepriateľskou tlupou, ale to je asi všetko. Dnes musíte spracovávať tisíce vizuálnych a ďalších informácií denne. Mozog to všetko automaticky sleduje a reaguje na to. Žijeme v permanentnom strese, čo je neprirodzený stav.

Médiá, sociálne siete, ale samozrejme aj bežný život v meste? Trúbenie áut, reklama, neustála záplava vnemov?

Presne tak. A náš mozog na to nie je pripravený. Okrem informačného stresu je tu navyše potrebný aj stres z nárokov doby a splnenia rolí, ktoré po nás spoločnosť vyžaduje.

Musím byť bohatý vzdelaný, krásny…

Plus napríklad aj dobrý otec a partner. Úloh, ktorú musíme plniť, je celé množstvo. Ak to nerobíme, sme pod tlakom, prečo sa nesprávame, ako sa od nás očakáva. Potom sú tu stresy zvnútra, teda naše vlastné očakávania. Čo sme urobili a neurobili, ako sme spokojní alebo nespokojní so svojím životom. Pripočítame stres z covidu, inflácie, vojny na Ukrajine alebo napríklad z globálneho otepľovania. A tiež z nutnosti obstáť, pretože dnešná spoločnosť je veľmi súťaživá. V práci aj doma musíte všetko robiť najlepšie. Váš plat síce môže byť dostatočný...