Svet sa ocitá na rázcestí. Vyberie si čisté ovzdušie alebo priemyselný rast? Green Deal čakajú prelomové zmeny
Čoraz väčšia neochota európskych vlád dusiť priemysel v snahe o ochranu ovzdušia, očakávaný nástup novej konzervatívnej vlády v Nemecku či odchod Spojených štátov z Parížskej klimatickej dohody okamžite po minulotýždňovom návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Toto všetko prináša ťažký škrt cez rozpočet tým, ktorí chcú pokračovať v doterajších snahách o dosiahnutie hlavných klimatických cieľov Európskej únie – do konca aktuálnej dekády skresať emisie skleníkových plynov 55 percent oproti roku 1990 a do polovice storočia sa stať plne klimaticky neutrálni.
Hoci politici i odborníci na klimatickú zmenu tvrdia, že spomínané ciele je stále možné dosiahnuť, rozchádzajú sa v názore, aké prostriedky na to využiť. Čoraz viac sa ich zhoduje v názore, že Green Deal v jeho súčasnej podobe je neudržateľný. „Treba jednoznačne a nahlas povedať, že jeho najdôležitejšie projekty zlyhali. Nie na tom, že by ich cieľová myšlienka nebola dobrá alebo vhodná, ale na tom, že analýza k celej dohode sa neurobila správne. Nedostatočne sa vyhodnotili riziká uskutočniteľnosti jej plánov. Boli viac politické a určené pre divákov než realistické pre odbornú verejnosť,“ uviedol pre HN viceprezident Medzinárodného výskumného inštitútu klimatickej adaptácie (iCARI) Ján Rapan.
V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, ako európska zelená dohoda prispela k pádu nemeckého kabinetu, čo spraví s ochranou klímy návrat Trumpa do Bieleho domu aj ktorým smerom sa poberie environmentálna politika Únie.
1. Ako Green Deal prispel ku koncu Scholzovej vlády?
Prvé náznaky nespokojnosti s podobou Green Dealu, ktorý krajiny Európskej únie schválili v roku 2020, sa začali prejavovať s prehlbujúcimi sa ekonomickými krízami v uplynulých rokoch. Európu potápali najprv problémy dodávateľského reťazca, ktoré spôsobila pandémia koronavírusu, neskôr finančná a energetická kríza. Tú ešte vyhrotilo spustenie ruskej invázie na Ukrajinu a úplné odstrihávanie od ruského plynu a ropy, čo ďalej zvýšilo náklady priemyselných podnikov na energie.
Zostáva vám 64% na dočítanie.