Od uhlia k zelenej energii: Ako dobehnú zaostalé regióny tempo Kapského Mesta?
Podľa nového výskumu môžu nejednotné vládne a podnikové stratégie v oblasti klímy spôsobiť, že chudobnejšie regióny budú zaostávať pri prechode od znečisťujúcich odvetví k ekologickým pracovným miestam.
Bohatšie mestá ako Durban, Kapské Mesto a Johannesburg majú pokročilejšie plány na znižovanie emisií a prispôsobovanie sa klimatickej zmene než menej zámožné regióny. Uviedla to analýza viac ako 50 vládnych a firemných subjektov od juhoafrickej neziskovej organizácie SouthSouthNorth (SSN).
„Ak chudobnejšie provincie zaostanú, socio-ekonomická priepasť sa rozšíri a neúmerne to ovplyvní zraniteľné skupiny, ako sú baníci, neformálni pracovníci a ženy,“ povedal Samson Mbewe, vedúci projektu SSN.
Napríklad severovýchodná provincia Mpumalanga, ktorá je srdcom produkcie uhlia v Juhoafrickej republike, by mohla zaznamenať prudký nárast nezamestnanosti. Stane sa tak vtedy, ak sa nové zelené pracovné miesta neobjavia ako náhrada za tie, ktoré zaniknú pri zatváraní uhoľných elektrární, dodal Mbewe.
Nový klimatický zákon krajiny vyžaduje, aby všetky úrovne vlády zosúladili svoje politiky a opatrenia s cieľmi nízkouhlíkovej ekonomiky, napríklad stanovením a vynucovaním cieľov na znižovanie emisií skleníkových plynov pre firmy.
Analýza týchto subjektov však ukázala významné rozdiely v pripravenosti. Podľa správy to môže viesť k tomu, že regióny s už teraz vysokou mierou nezamestnanosti zaostanú pri tvorbe nových pracovných miest v čistej energetike.
Prechod k obnoviteľným zdrojom
Juhoafrická republika je najpriemyselnejšou krajinou Afriky, pričom viac ako 80 percent svojej energie získava z uhoľných zásob, uvádza ministerstvo nerastných surovín a energetiky. Je tiež jedným z 15 najväčších producentov skleníkových plynov na svete, pred Francúzskom a Britániou.
V roku 2021 sa Juhoafrická republika stala prvou krajinou, ktorá prijala dohodu o spravodlivom prechode k energii (JETP). Bohatšie krajiny jej prisľúbili 8,5 miliardy dolárov na urýchlenie prechodu krajiny od uhlia k obnoviteľným zdrojom energie, pričom sa chránia miestne pracovné miesta.
Pojem „spravodlivý prechod“ sa vzťahuje na zabezpečenie tvorby pracovných miest v sektoroch čistej energie, keď krajiny postupne ukončujú znečisťujúce odvetvia a prechádzajú na obnoviteľné zdroje energie, podľa prezidentskej klimatickej komisie.
Rozľahlé slnečné oblasti Juhoafrickej republiky sú ideálne pre projekty obnoviteľnej energie, ktoré sľubujú nové pracovné miesta v krajine trpiacej 32 percentnou nezamestnanosťou.
Komunity sa však obávajú, že takéto pracovné miesta budú vzácne a nebudú schopné nahradiť približne 90-tisíc pracovných miest v uhoľnom sektore.
Klimatický zákon
Klimatický zákon Juhoafrickej republiky bol podpísaný v júli minulého roka. Analýza SSN však zistila, že nadnárodné firmy a rôzne vrstvy vlády dosiahli rozdielne úrovne pokroku.
„Naša analýza klimatických plánov kľúčových motorov juhoafrickej ekonomiky odhaľuje mozaiku rôznych prístupov k dosiahnutiu spravodlivého, na ľudí zameraného prechodu,“ povedala Camilla Hyslop, vedúca dátového oddelenia Net Zero Tracker, partnera správy.
Niektoré firemné klimatické stratégie obsahujú široké sľuby o dosiahnutí nulových emisií do roku 2050. Chýbajú v nich však zmienky o miestnom zamestnaní a dôstojných mzdách, ktoré treba počas procesu chrániť, zistila analýza.
„Niektoré spoločnosti úplne prehliadajú potrebu prechodu – spravodlivého alebo iného,“ uviedla Hyslop.
Analýza SSN zistila aj to, že veľké mestá prevyšujú provinčné klimatické politiky, z ktorých by sa provincie mali poučiť. Napríklad plán Durbanu podrobne rozpracúva projekty zalesňovania, ktoré majú podľa neho pomôcť zachytávať uhlík.
Mozaikové plány
Provincia KwaZulu-Natal, kde sa Durban nachádza, však len málo hovorí o nových, čistých pracovných miestach, ktoré by mohli nahradiť tie, ktoré sa stratia v znečisťujúcich sektoroch, ako sú petrochemické odvetvia.
Regióny závislé na uhlí v Mpumalange nemajú žiadne formálne ciele nulových emisií, ako by mal prechod od uhlia prebiehať. Taktiež ani žiadny dlhodobý štruktúrovaný plán.
Odborníci odporúčajú vytvoriť výbory medzi rôznymi úrovňami vlády na lepšie zosúladenie klimatických plánov, zvýšenie financovania a technickej podpory pre chudobnejšie regióny a motivovanie firiem.
Koordinácia medzi rôznymi vládnymi úrovňami by mohla riešiť „premárnenú príležitosť“. Provincie by tak čerpali inšpiráciu z klimatických plánov miest, uviedol Ian Steuart, senior ekonóm z Trade and Industrial Policy Strategies (TIPS).
Kľúčové je však umiestniť komunity do centra týchto plánov prostredníctvom zapojenia miestnych fór, povedala Chantal Naidoo, výkonná riaditeľka Rabia Transitions.
„Spolupracujeme s občianskymi organizáciami a hovoríme im, že musíte pomôcť vláde pochopiť, ako spravodlivosť vyzerá na vašej úrovni,“ povedala Naidoo, ktorá tiež pracovala na prezidentskom investičnom pláne JETP.