Nemecko potrebuje reformy. ECB by sa nemala ponáhľať so znižovaním úrokov, vraví šéf Bundesbanky

Nemecká ekonomika prechádza obdobím slabosti. Je preto potrebné zaviesť reformy na podporu jej rastu. Uviedol to v piatok vo svojom prejave prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Joachim Nagel, píšu Reuters a businesstimes.

Nagel odhaduje, že hrubý domáci produkt Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky, v roku 2025 vzrastie len o 0,2 percenta. Zdôraznil, že budúca spolková vláda musí zaviesť "štrukturálne reformy, ktoré opäť zvýšia rastový potenciál". Pripomenul, že firmy budú investovať a expandovať len za správnych podmienok a ak budú mať dôveru v budúcnosť.

"Dobrá hospodárska politika môže podporiť dôveru firiem spoľahlivými, plánovateľnými opatreniami a zlepšiť tak ekonomické podmienky," uviedol šéf Bundesbanky.

Nagel, ktorý je tiež členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky zároveň v piatok v separátnom rozhovore pre nemecký finančný bulletin Platow Brief povedal, že ECB by sa nemala ponáhľať so znižovaním úrokových sadzieb, pretože inflácia zostáva vysoká a neistota je veľká.

ECB od júna 2024 znížila úrokové sadzby štyrikrát a očakáva sa, že v tom bude pokračovať aj v nasledujúcich šiestich mesiacoch. Miera inflácie v eurozóne už klesla z dvojciferných hodnôt koncom roka 2022 a pohybuje sa tesne nad cieľom ECB na úrovni dve.

Nagel však vyzval na opatrný prístup k znižovaniu úrokov vzhľadom na stále vysokú infláciu v službách a "vysokú úroveň neistoty". To je možný odkaz na otázky visiace nad globálnym obchodom, keď sa Donald Trump na budúci týždeň vráti do Bieleho domu. "Na ceste k normalizácii menovej politiky by sme sa preto nemali ponáhľať," povedal.

Napriek tomu podľa neho nebolo nič zlé na tom, že ECB na svojom zasadnutí v decembri diskutovala aj o väčšom znížení úrokových sadzieb o 50 bázických bodov. Dodal, že aj to je súčasť procesu.

Nagel v piatok odmietol predvolebný návrh Christiana Lindnera, bývalého nemeckého ministra financií a lídra propodnikateľskej Slobodnej demokratickej strany, pridať bitcoin do rezerv Bundesbanky a ECB.

"To ma znepokojuje, pretože to vyvoláva dojem, že aktívum dostáva nejaký druh vládnej pečate. Menová rezerva musí byť bezpečná, likvidná a transparentná. Nič z toho neplatí pre bitcoiny," vyhlásil.

Čo sa týka globálnych bankových pravidiel Bazilej III, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť bánk, mali by sa zaviesť na oboch stranách Atlantiku, aj keď pripustil, že v USA môže od toho Trumpova nastupujúca administratíva upustiť.

"Predpokladám, že Bazilej III bude dokončený na oboch stranách Atlantiku," povedal. "Je dôležité, aby sme v Európe hovorili jedným hlasom," dodal.

Britská centrálna banka v piatok uviedla, že odloží implementáciu pravidiel, ktoré zahŕňajú prísnejšie bankové kapitálové požiadavky, o jeden rok do januára 2027.