Vedecká elita varuje pred vytvorením „zrkadlového života“. Nezdá sa však, že sa tomu podarí zabrániť

Odbor syntetickej biológie si za posledných niekoľko desaťročí pripísal na svoje konto celý rad prelomových počinov. Vedci napríklad vytvorili organizmy s cielene designovanou a laboratórne syntetizovanou dedičnou informáciou. Syntetická biológia prináša aj objavy uplatniteľné v praxi, napríklad biotechnologickú výrobu lieku artemisininu.

Produkcia tohto vysoko účinného antimalarika tradičnou výrobou z rastlinnej hmoty paliny ročnej (Artemisia annua) nestačila kryť dopyt a postihovali ju citeľné výpadky. Výskum na tomto poli je prísľubom aj pre vznik nových materiálov, ako je napríklad umelé vlákno pavúkov, ktoré disponuje fantastickými mechanickými vlastnosťami.

Syntetická biológia je odbor s úžasnou perspektívou. Niektoré smery výskumu na tomto poli však vedcov znepokojujú a pred niektorými priamo varujú. Patria k nim aj „zrkadlové baktérie“. Tridsaťosem popredných odborníkov zverejnilo vo vedeckom časopise Science výzvu „Confronting risks of mirror life“. O čo autorom, medzi ktorými je laureát Nobelovej ceny za chémiu Jack Szostak, priekopník čítania ľudského genómu Craig Venter alebo fenomenálny biotechnológ George Church, vlastne ide a pred čím varujú?

Zrkadlový svet molekúl

So zákernosťou zrkadlového sveta sa na vlastnej koži presvedčí každý, kto sa pokúša navliecť ľavú rukavicu na pravú ruku. Ľavá a pravá rukavice sú rovnaké, len zrkadlovo prevrátené, ale zameniť ich nemožno. Podobne zrkadlovo prevrátené sú aj početné molekuly. Odborne sa toto zrkadlové usporiadanie nazýva chiralita a molekuly, ktoré sú svojím zrkadlovým obr...