NATO ohlásilo novú operáciu v Baltskom mori. Ochráni káble pred podozrivými loďami

Krajiny NATO si v Baltskom mori vyhradzujú právo zakročiť proti akémukoľvek plavidlu, ktoré je podozrivé z obchádzania sankcií alebo predstavuje hrozbu. Lídri krajín okolo Baltského mora to uviedli po stretnutí v Helsinkách. Generálny tajomník NATO Mark Rutte oznámil novú operáciu zameranú okrem iného na ochranu podmorských káblov. Povedal, že nová aliančná aktivita v Baltskom mori ponesie označenie Baltská stráž (Baltic Sentry).

Rutte povedal, že Aliancia zriadi baltské centrum, ktorého súčasťou budú vojenské lode, hliadkové lietadlá či menšie člny a námorné drony, ktoré budú vykonávať „rozšírený prieskum a odstrašenie“. Existuje dôvod na vážne znepokojenie a ochrana infraštruktúry má pre krajiny NATO najvyššiu dôležitosť, zdôraznil Rutte.

Podmorská infraštruktúra

Potenciálne hrozby voči tejto infraštruktúre podľa neho budú mať dôsledky. Rutte uistil, že NATO bude spolupracovať s prevádzkovateľmi podmorskej infraštruktúry na jej lepšej ochrane.

Krajiny sa na samite pobaltskej časti NATO a Únie dohodli na posilnení sledovania v Baltskom mori vrátane inšpekcií poistenia. Ďalšie opatrenia majú zahŕňať sledovanie plavidiel aj rozšírenie sankcií namierených proti takzvanej tieňovej flotile Ruska, teda proti lodiam, ktoré Moskva využíva neoficiálne, aby obišla západné sankcie na vývoz svojej ropy.

Štáty okolo Baltského mora sú v pohotovosti po mnohých narušeniach elektrických káblov, telekomunikačných spojov a plynovodov od roku 2022. Okolité štáty hovoria o pravdepodobných sabotážach, pričom najčastejšie z nich podozrievajú Rusko, ktoré vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. Krajina okolo Baltského mora pritom patria medzi odhodlaných podporovateľov napadnutej krajiny.

Poškodené káble

Naposledy 25. decembra boli v Baltskom mori poškodené štyri telekomunikačné káble a jeden kábel na vedenie elektrickej energie medzi Fínskom a Estónskom. V tomto prípade fínski vyšetrovatelia majú podozrenie na zapojenie ropného tankera Eagle S, ktorý je súčasťou ruskej tieňovej flotily. Fínsko plavidlo zadržalo. Štáty NATO a Únie navyše Rusko podozrievajú, že svoje tieňové flotily využíva na obchádzanie sankcií.

Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že medzi krajinami a súkromnými manažérmi infraštruktúry musí fungovať výmena informácií. Je zjavné, že incidenty v Baltskom mori nie sú náhodné, zopakoval.

Scholz potvrdil, že na schôdzke vo fínskej metropole sa hovorilo aj o sankciách proti ruskej tieňovej flotile. „Budeme naďalej podnikať kroky proti ruskej tieňovej flotile, vrátane sankcií, ktoré už boli zavedené a ďalších, ktoré by mohli nasledovať, a to aj proti konkrétnym lodiam a spoločnostiam, ktoré predstavujú tiež hrozbu pre životné prostredie,“ povedal Scholz novinárom na okraj stretnutia v Helsinkách.

Fínsky prezident Alexander Stubb potvrdil, že NATO v Baltskom mori posilní svoju prítomnosť, bude chrániť kritickú infraštruktúru aj rozhodne sa vysporiada s ruskou tieňovou flotilou.