Výdavky NATO musia vychádzať z analýz rizík, nie zo želaní politikov, vraví český prezident Pavel

Výdavky krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) na obranu sa neriadia želaním ktoréhokoľvek z lídrov aliancie, ale musia vychádzať z hroziacich rizík, ktoré vyplynú z príslušných analýz.

V dnešnej relácii Dvadsať minút Radiožurnálu to povedal český prezident Petr Pavel. Na raste výdavkov na obranu by sa podľa neho mohol zhodnúť budúci samit aliancie v júni v holandskom Haagu. V prípade Česka považuje za realistické, že výdavky stúpnu na tri percentá HDP v horizonte roka 2030.

Pavel reagoval na vyjadrenia nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce, aby členské krajiny NATO prudko zvýšili svoje výdavky na obranu a dávali na ňu päť percent HDP.

Doterajší cieľ výdavkov na obranu je pre členov NATO na úrovni dvoch percent HDP, ani tak ho všetky aliančné štáty nespĺňajú. České ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že za minulý rok záväzok dvoch percent Česko splnilo.

Debaty o percentách nikomu nič nepovedia

Pavel uviedol, že výdavky na obranu sa neriadia želaním ktoréhokoľvek z lídrov aliancie, ale potrebou, ktorá vychádza z hodnotenia bezpečnostných hrozieb. Debaty o percentách podľa prezidenta nikomu nič nepovedia, v skutočnosti je potrebné baviť sa o vecnej stránke.

"Koľko jednotiek je potrebných a v akej miere pohotovosti, koľko lietadiel, lodí musíme mať, aby sme sa efektívne ubránili hrozbám, ktoré objektívne existujú," uviedol.

Keď sa tieto potreby vyčíslia, rozpočítajú sa medzi členské štáty. "Je veľmi pravdepodobné, že budú vyššie ako dve percentá, ku ktorým sme sa zatiaľ zaviazali. Je možné, že na samite NATO k navýšeniu dôjde. Ale nemalo by to byť na základe toho, že ktokoľvek nastrelí nejaké číslo," uviedol.

Český premiér Petr Fiala v stredu uviedol, že dve percentá HDP na obranu sú minimálnou hranicou, za realistické považuje baviť sa o troch percentách v horizonte niekoľkých rokov. "Myslím, že vláda aj realisticky počíta s tým, že v horizonte roku 2030 by obranné výdavky mohli vzrásť k tejto sume," poznamenal Pavel.

Inaugurácia Trumpa ako symbol

Trump, ktorý sa úradu prezidenta USA opätovne ujme 20. januára, odmietol tento týždeň vylúčiť použitie vojenskej sily a hospodárskeho tlaku na získanie Grónska a Panamského prieplavu. Deklaroval tiež záujem o Kanadu, ktorú by k USA rád pripojil. "Moja prvá rýchla reakcia by bola: Zachovajme pokoj," uviedol Pavel.

Trump podľa Pavla aj pred prvým nástupom do Bieleho domu nasadil podobné "pokusné výstrely" a očakával reakcie, ktorým prispôsobil svoju oficiálnu politiku.

"Nemali by sme nad nimi úplne mávnuť rukou, sú to vyhlásenia zvoleného prezidenta, ale počkajme si, kým bude inaugurovaný, ako bude vyzerať jeho administratíva, ako budú formulovať konkrétnych politikov tejto administratívy. Potom sa môžeme baviť, ako reagovať," dodala česká hlava štátu.

Čo sa týka vojny na Ukrajine, je podľa Pavla inaugurácia nového amerického prezidenta určitým symbolom. "Ktorý môže byť takým psychologickým predelom napríklad práve aj pre (ruského prezidenta) Vladimira Putina, a prípadne pre ďalších aktérov, napríklad aj pre Čínu, ktorá by rozhodne mala byť súčasťou riešenia," povedal.

"Ja si myslím, že samotný fakt, že Donald Trump má vôľu rokovať s prezidentom Putinom, tak ak tá vôľa bude opätovaná, tak z toho môže vzísť nejaký návrh. Ten návrh nemusí byť úplne ideálny, nemusí sa páčiť všetkým, ak bude na stole akýkoľvek návrh na rokovanie, je to lepšie ako to, čo je teraz," dodal Pavel. Cieľom by zároveň malo byť, aby Ukrajina mala účasť na všetkých rokovaniach.