Polievka z vrany, v čase pôstu aj bobor. Na šľachtických stoloch boli kedysi pokrmy, ktoré by sme dnes nejedli
Šľachtu si mnohokrát predstavujeme tak, ako ju poznáme z rozprávok. V čom sú rozprávky v tomto smere nereálne?
My sme sa dokonca ešte učili v škole, že šľachta bola ako taký príživník, že žila z práce chudobného poddaného ľudu, ale nie je to tak. Keby sme to chceli povedať dnešným jazykom, tak to bola elita národa, ľudia, čo robili politiku, hospodárstvo a mali svoje vlastné statky, o ktoré sa starali. Bola to vlastne funkcia manažéra, pretože šľachtic, ktorý chcel prosperovať, si musel uvedomiť, že jeho vlastná prosperita sa odvíja od prosperity jeho poddaných, takže aj s tým vykorisťovaním to nebolo až také tvrdé. Samozrejme, každý šľachtic bol iný človek, niektorí mali tvrdšie metódy, iní menej. Často poddaným vychádzali v ústrety, dávali im úľavy, napríklad, ak vyhoreli, dostali sedem rokov daňových úľav, aby si mohli opäť vybudovať svoje hospodárstvo. Šľachta v tomto smere bola takisto pracujúca. Isteže, nepracovala s pluhom na poli, ale dnes by sme povedali, že šľachtici pracovali v manažérskych funkciách.
Ak teda robili aj politiku, mohli by sme ich prirovnať k dnešným politikom? Čiže občas aj kradli?
V podstate áno. Musíme si však uvedomiť, že človek je stále len človek. Ľudia mali aj pred štyristo rokmi tie isté vlastnosti, len žili v iných podmienkach. To znamená, že keď sa niečo dalo ukradnúť, tak to ukradli, a keď sa dalo niečím si prilepšiť, tak si prilepšili. Takisto intrigovali, takisto mali zákulisné ťahy, existovali strany, tie síce neboli organizované – boli to niečo ako kliky. Viac-menej všetko fungovalo ako dnes, len v iných podmienkach.
Mali šľachtici nejaké konkrétne povinnosti?
Šľachta bola v podstate preto šľachtou, že mala nielen výsady, že nemusela platiť dane, ale mala aj povinnosti. Ak sa kráľ rozhodol, že ide bojovať, všetci šľachtici boli povinní narukovať a bojovať za kráľa. Každý zo šľachticov mal právo sa zúčastňovať na sneme, čiže zasadnúť v dobovom parlamente, a teda mali zákonodarnú moc. V Uhorsku fungovala stavovská monarchia, kráľ mohol rozhodovať len so súhlasom šľachty. Všetky zákony, ktoré boli v Uhorsku vynesené a vydával ich kráľ, museli byť odsúhlasené šľachtou na sneme.
Ale predsa len mali viac času napríklad na kultúru a záľuby než poddaní, ktorí museli robiť na ich majetkoch...
Tým, že šľachtici boli elitou spoločnosti, mali najviac kultúrnych kontaktov medzi sebou aj so zahraničím. Preto nám po nich zostali krásne hrady, zámky, kaštiele a v nich materiálna kultúra. To je všetko pozostatok šľachty.
Zostáva vám 89% na dočítanie.