Nemecký profesor: Menová politika podporuje príjmovú nerovnosť

Prečo je podľa vás definícia inflácie ako zmeny rastu cenovej hladiny problematická?

Veľmi dobrá úvodná otázka. Existujú rôzne definície inflácie. Klasická definícia sa vzťahuje len na expanziu peňažnej zásoby. Takže by sme sa pozreli na to, koľko peňazí v ekonomike existuje a o koľko táto peňažná zásoba v priebehu času rastie. To je objektívne merateľná miera inflácie. Je to jediná objektívna definícia inflácie.

Je zlato peniazmi?

V súčasnosti už nie, ale v minulosti ním bolo.

Čo je zahrnuté v definícii peňažnej zásoby?

Samozrejme, existujú rôzne definície peňažnej zásoby. Existujú užšie a širšie definície peňažnej zásoby. Definícia peňažnej zásoby, ktorá je pre infláciu najdôležitejšia, je peňažná zásoba M1, ktorá obsahuje hotovosť a peniaze v obehu. V našom súčasnom menovom systéme by to teda boli eurobankovky a mince v obehu v súkromných rukách a peniaze na bežných bankových účtoch, na vkladoch na požiadanie. Teda to, čo intuitívne chápete ako peniaze, ktoré môžete kedykoľvek okamžite minúť. Spočítajte to na všetkých aktéroch v ekonomike a dostanete celkovú zásobu peňazí.

A čo úvery?

Úvery sú tiež zahrnuté. Úvery sa poskytujú vytváraním nových vkladov splatných na požiadanie. Takže to je zahrnuté v menovom agregáte M1.

Aký je rozdiel medzi meraním miery inflácie ako zmeny cenovej hladiny a zmeny peňažnej zásoby?

Podľa môjho názoru je možné objektívne merať zmenu peňažnej zásoby. Máte jasnú definíciu toho, čo je peňažná zásoba a môžete sa pozrieť na to, o koľko sa v priebehu času zvyšuje, a máte objektívnu mieru inflácie. V súčasnosti, keď hovoríme o inflácii, máme na mysli niečo iné. Myslíme tým priemerný nárast cien tovarov a služieb.