Keď sa nad Prahou týčilo monštrum. Stalinov pomník sa stal traumou pre jeho autora a nakoniec aj pre režim

Trvajú už niekoľko týždňov a do úzadia vytláčajú dokonca aj blížiace sa Vianoce. Okázalými oslavami sedemdesiatin Josifa Vissarionoviča Stalina žije v decembri 1949 chtiac-nechtiac celé Československo.

Nie sú to len všadeprítomné veľké portréty a transparenty, ktoré ho velebia, po celej republike prebiehajú na jeho uctenie stovky akcií, pracovné kolektívy uzatvárajú na počesť sovietskeho vodcu záväzky a usporadúvajú mimoriadne zmeny a témou číslo jeden, prekrývajúcou všetky ostatné udalosti, je jeho osoba sústavne aj v tlači.

Prejavy devótnosti komunistického vedenia štátu voči kremeľskému vládcovi akoby nepoznali hranice. A jeden z nich sa má aj zhmotniť.

V stredu 21. decembra 1949 sa v pražských Letenských sadoch odohráva jeden z vrcholov osláv.

„Prišli sme sem v tento slávny deň narodenín najväčšej osobnosti súčasných dejín, aby sme vyjadrili svoju lásku a vďačnosť veľkému Stalinovi. Pristupujeme k položeniu základných kameňov historického pomníka, ktorý bude na tomto mieste vybudovaný z vôle ľudu,“ reční minister informácií Václav Kopecký.