Únia musí zvýšiť výdavky na obranu, zásadné sú tiež inovácie a zbavenie sa byrokracie, povedala šéfka komisie
Nová Európska komisia bude mať tri hlavné priority - inovácie, dekarbonizáciu a bezpečnosť, povedala dnes v prejave v Európskom parlamente jej šéfka Ursula von der Leyenová, keď europoslancom predstavovala jednotlivých členov svojho nastupujúceho tímu.
Predsedníčka súčasnej i budúcej komisie zdôraznila aj dôležitosť zvýšenia výdavkov na obranu a potrebu udržania jednoty Európskej únie. Za novú komisiu, ktorú znovu povedie 66-ročná Nemka, dnes hlasovalo 370 europoslancov, proti bolo 282 a 36 sa ich zdržalo.
Silnejšia úloha na Ukrajine
Európa musí podľa von der Leyenovej hrať silnejšiu úlohu na Ukrajine, na Blízkom východe aj v Afrike. V tejto súvislosti spomenula najmä úlohu novej šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej, ale tiež budúceho českého zástupcu v komisii Jozefa Síkelu, ktorý bude mať na starosť medzinárodné partnerstvo.
"Všetci chceme to najlepšie pre Európu a musíme v tomto zložitom svete zostať jednotní. Akákoľvek nejednota bude ihneď použitá proti nám, "povedala dnes dopoludnia europoslancom von der Leyenová.
V súvislosti s bezpečnosťou Únie šéfka únijnej exekutívy spomenula, že Rusko, ktoré od roku 2022 vedie agresiu proti Ukrajine, vynakladá na vojenské výdavky deväť percent svojho hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo Európa priemerne len 1,9 percenta.
"Náš obranný trh sa musí zväčšiť, musíme vylepšiť vojenskú mobilitu," vymenovala s tým, že do 100 dní komisia predstaví takzvanú bielu knihu o európskej obrane, ktorá zhrnie všetky dôležité kroky.
Európska komisia sa skladá z 27 členov, na jej čele je práve von der Leyenová, ďalej únijnú exekutívu tvorí 20 eurokomisárov a šesť výkonných podpredsedov. Česko zastupuje bývalý minister priemyslu a obchodu Síkela.
Zjednotený kontinent
Von der Leyenová, ktorá je šéfkou už druhej Európskej komisie, na úvod svojej reči spomenula udalosti roku 1989 v mnohých krajinách Únie, vrátane Česka, a boj tamojších obyvateľov za slobodu a demokraciu.
Spomenula aj vodcu ako bol Lech Walesa či Václav Havel, ktorí "inšpirovali celé krajiny a pomohli zjednotiť celý kontinent". "Boj za slobodu nás ako Európanov spája. Je to naša minulosť i naša prítomnosť, "povedala šéfka eurokomisia.
Zvlášť k udalostiam v Československu a Česku sa von der Leyenová v úvodnej pasáži svojho prejavu vrátila podrobnejšie. "S veľkým pohnutím som sledovala dojímavé udalosti v Prahe pred iba desiatimi dňami. Nielen ľudí uctievajúcich a oslavujúcich 35 rokov od nežnej revolúcie. Ale aj tých účastníkov smútočnej slávnosti, ktorí sa zhromaždili pred Hlávkovou koľajou, mieste, ktoré symbolizuje to, čo sa stalo presne pred 85 rokmi. Nacistické jednotky vraždili študentov, zatvárali univerzity a obmedzovali občianske slobody, "pripomenula šéfka komisie.
"Myslím, že aj naša generácia Európanov musí opäť bojovať za slobodu a suverenitu. Za slobodu, za ktorú hrdinne bojuje ukrajinský ľud. Za slobodu vytvoriť si vlastnú budúcnosť v tomto nestabilnom svete. Ale táto sloboda nie je len abstraktné slovo. Európania chcú vedieť, že budú ich rodiny v bezpečí, že bude ich krajina chránená, že si budú môcť dovoliť nakupovať jedlo, vykurovať svoje domy a dostávať slušné mzdy, "dodala.
Dosiahnutie týchto slobôd ale nebude zadarmo, zdôraznila šéfka únijnej exekutívy pred europoslancami. "Bude to znamenať ťažké voľby. Bude to znamenať masívne investície do našej bezpečnosti a prosperity. Ale predovšetkým to znamená zostať jednotní a verní našim hodnotám," vyhlásila.
Právny štát
"Budeme hľadať spôsoby, ako spolu pracovať a prekonať roztrieštenosť. O to sa ja – a všetkých 26 žien a mužov so mnou – budeme snažiť každý deň. A sme pripravení sa okamžite pustiť do práce," dodala.
Šéf frakcie EPP Manfred Weber zdôraznil, že novú komisiu čakajú veľké výzvy, pričom citoval Havla so slovami, že sa "nestačí pozerať nahor na schody, musíme po tých schodoch vystúpiť". Poznamenal, že EPP je proeurópska, proukrajinská a bude obhajovať právny štát.
Šéfka socialistov Iraxte Garcíaová uviedla, že jej frakcia komisiu podporí, ale nedáva jej bianko šek, ostro sa pritom vymedzila proti krajnej pravici a najmä popieračom klimatickej krízy. Nicola Procaccini uviedol, že konzervatívci rešpektujú výsadu členských štátov vymenovať komisárov, hoci majú k niektorým menovaným výhrady.
Novú komisiu naopak nepodporila populistická frakcia Patrioti pre Európu. Jej šéf Jordan Bardella povedal, že novú komisiu nikto nepozná, nikto ju nezvolil a že bude riadiť európsku ekonomiku.
Tá je podľa neho chorá. Bardella skritizoval zákaz predaja spaľovacích motorov od roku 2035 a vyhlásil, že komisia napriek slovám von der Leyenovej nezabezpečí výrazný ekonomický rast v najbližších rokoch.
Ostro sa na adresu komisie vyjadrila aj Sarah Knafová z krajne pravicovej ESN, podľa ktorej je Únia "pridusená predpismi" a komisia trpí "technokratickým pokrytectvom", ktoré znechutilo občanov. Manon Aubryová naopak novú komisiu obvinila z toho, že nahráva nacionalistickej pravici.
Mocenské hry
V rozprave vystúpili aj traja českí europoslanci. "Zažili sme už veľa kríz, ale stále nás čakajú ťažké časy. Musíme sa rýchlo a konkrétne pustiť do práce. So mnou a s mojimi kolegami môžete počítať," povedal šéfke eurokomisie Luděk Niedermayer, ktorý je členom rovnakej ľudovej frakcie.
Klára Dostálová z frakcie Patriotov pre Európu naopak novú únijnú exekutívu skritizovala s tým, že namiesto "triumfu zdravého rozumu zvíťazili zákulisné dohody a mocenské hry".
"Nejme odvahu túto komisiu nezvoliť, nielen v mene inštitúcií, ale v mene ľudí, ktorí Európu tvoria a ktorí nám, na rozdiel od komisie, dali mandát," uviedla.
"Odvaha ale bude zrejme chýbať, preto aspoň vyzývam novú komisiu, aby prestala byť továrňou na normy a stala sa architektom prehľadného a funkčného systému. Komisia musí prijať pravidlo nulového rastu reguláciou. Žiadne nové normy, kým nebudú tie existujúce zjednodušené, sprehľadnené a prispôsobené potrebám modernej doby," žiadala česká europoslankyňa. Komisia by tiež mala zabezpečiť väčšiu transparentnosť.
Alexander Vondra z konzervatívnej frakcie ECR vo svojom komentári pochválil správu Maria Draghiho, bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky, o konkurencieschopnosti Únie, ktorá podľa neho prináša dobrú analýzu toho, na čo je potrebné sa v Európe zamerať.
"Musíme ale povedať, že vypočutie (s eurokomisármi) ma nenaplnilo príliš dôverou, že niektorí ľudia v rozhodujúcich funkciách sa na svoju pozíciu hodia. Čo ma však napĺňa nádejou, že je v Európskom parlamente iný pomer síl ako v predchádzajúcich piatich rokoch, takže budeme mať príležitosť opraviť niektoré veci tak, aby sme nestrácali konkurencieschopnosť a vo svete obstáli, "uzavrel.