ru24.pro
World News in Slovak
Ноябрь
2024
1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26
27
28
29
30

Putin mal vždy diktátorské rysy, Západ mohol byť silnejší, uznáva Merkelová

0

Ruský prezident Vladimir Putin mal podľa bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej vždy diktátorské črty, nemyslí si ale, že už od nástupu do prezidentskej funkcie v roku 2000 plánoval útok na Ukrajinu.

Povedala to v rozsiahlom rozhovore s magazínom Der Spiegel, ktorý poskytla pri príležitosti vydania svojich memoárov. Západ si podľa nej musí klásť otázku, či urobil vždy všetko správne tak, aby vojne zabránil.

Merkelová v rozhovore obhajovala svoje politické rozhodnutia, vrátane toho otvoriť hranice sýrskym utečencom v roku 2015. Mala vtedy podľa svojich slov pred očami aj obrázky zo západonemeckého veľvyslanectva v Prahe v roku 1989.

Semafor doblikal. Rozpad rozhádanej vlády dovŕšil paralýzu Nemecka, voľby prichádzajú v najhoršom čase

Putin mal vždy diktátorské črty

"Nikdy som si o ňom nerobila ilúzie," povedala Merkelová o Putinovi. "Mal vždy diktátorské črty... Ale nemyslím si, že už v roku 2000 pri svojom nástupe mal v pláne raz napadnúť Ukrajinu. Bol to skôr vývoj, u ktorého si aj my na Západe musíme klásť otázku, či sme vždy všetko urobili správne," dodala.

Jednoducho na túto otázku podľa nej odpovedať nemožno, ale západní politici neboli vždy takí silní, "ako sme mohli byť".

Angela Merkelová: Z nemotorného dievčatka sa vykľul Machiavelli. A svojho stvoriteľa potopila za noc

Merkelová bola 18 rokov predsedníčkou Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a medzi rokmi 2005 a 2021 stála na čele nemeckej vlády.

Po odchode z vrcholnej politiky sa stiahla do ústrania a verejne vystupuje len zriedka. Výnimkou bola naposledy v septembri slávnostná recepcia pri príležitosti jej 70. narodenín. V utorok vyjdú v 30 krajinách jej memoáre.

Bola proti Ukrajine v NATO

Bývalá kancelárka sa v rozhovore s magazínom Der Spiegel okrem iného posťažovala, že sa stala akýmsi obetným baránkom pri hľadaní príčin ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Vo svojich memoároch sama priznáva, že sa snažila na samite NATO v roku 2008 zabrániť tomu, aby bola Ukrajina rýchlo prijatá do aliancie.

Samit nakoniec nezaradil Ukrajinu do Akčného plánu členstva (MAP), uviedol ale, že v budúcnosti sa krajina členom NATO môže stať.

Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, bála se ruskej reakcie, píše v memoároch

Svoj nesúhlas Merkelová zdôvodnila obavou z ruského vojenského útoku v prípade zaradenia Ukrajiny do MAP. "A čo by bolo potom? Bolo by v roku 2018 predstaviteľné, aby štáty NATO zasiahli vojensky?" povedala. Zdôraznila, že nebola v názore na ukrajinské členstvo v NATO sama, podobný mala podľa nej aj Francúzsko.

"Z môjho pohľadu bolo potrebné pokúsiť sa zvládnuť konflikty s Ruskom mierovou cestou," dodala.

V rozhovore Merkelová obhajovala tiež projekt plynovodu Nord Stream 2, ktorý považovala za spôsob, ako získať pre nemecké hospodárstvo lacný plyn. "Považovala som Nord Stream 2 ale aj za politicky zmysluplný," povedala. Snahou podľa nej bolo udržať kontakt s Ruskom tým, že mu umožní podieľať sa na nemeckom blahobyte.

Otvorenie hraníc utečencom

Ďalším politickým rozhodnutím Merkelovej, kvôli ktorému neskôr čelila silnej kritike, bolo otvoriť nemecké hranice utečencom zo Sýrie v roku 2015. V rozhovore povedala, že sa chcela riadiť európskymi hodnotami.

"Predstava, že by sme napríklad na nemeckej hranici postavili vodné delá, bola pre mňa strašná a rovnako by to neprinieslo žiadne riešenie," povedala. Vo svojej knihe porovnáva vtedajšiu situáciu s jeseňou 1989, keď sa na západonemecké veľvyslanectvo v Prahe uchýlili tisícky východonemeckých utečencov, ktorí sa dožadovali povolenia vycestovať na Západ.

VEĽKÁ ANALÝZA: Nemci chcú od novej vlády ekonomický reštart. Pomôcť majú i státisíce kvalifikovaných migrantov

"Samozrejme, mala som pred očami obrázky, ako mohli utečenci z NDR z veľvyslanectva v zvláštnych vlakoch cez Drážďany vycestovať," uviedla. Táto spomienka podľa nej ale nebola v roku 2015 kľúčová. Za nezmysel označila, že by sa pri rozhodovaní v sýrskej utečeneckej kríze riadila akousi "východonemeckou traumou".

Súboj kto s kým

V knihe i rozhovore sa exkancelárka vyjadrila aj k nedávnym americkým prezidentským voľbám. Keď sa dozvedela, že ich vyhral republikán Donald Trump, prepadol ju podľa jej slov smútok. Bývalý a budúci prezident USA podľa nej je typom človeka, ktorý pozná len víťaza a porazených a nie je ochotný pristúpiť na scenár, že môžu vyhrať obe strany.

"Čím viac ľudí bolo v miestnosti, tým väčší bol tlak na to, aby bol víťazom. Dá sa s ním hovoriť, každé stretnutie je ale súboj kto s kým, "uviedla.

Na otázku, čo po odchode z funkcie robí, odpovedala: "Je veľa pekných vecí: Cestovanie, stretávanie sa s priateľmi, čítanie, relaxovanie. "Dokázala by si podľa svojich slov ale predstaviť aj to, že memoáre budú základom pre diskusie s mladými ľuďmi o demokracii, dejinách Nemecka a význame kompromisu v politike.