Šéf TMR Igor Rattaj pre HN: Naše horské strediská inšpirujú aj Rakúšanov. Postupne sa učia online predaju
Spomeniete si na vašu prvú reakciu, keď ste sa dozvedeli, že cestovný ruch bol v prvotnom návrhu konsolidačného balíčka zaradený do 23-percentnej sadzby DPH?
Samozrejme, takéto niečo vás nikdy nepoteší. Bol som nahnevaný najmä na to, že za nás ministerstvo cestovného ruchu a športu nezabojovalo. Pretože od neho čakám hlavne to, že bude bojovať za cestovný ruch, a nie rozdávať dotácie, ako si všetci myslia. Nakoniec sa ukázalo, že z 23-percentnej sadzby vyradili gastro a hotely. To znamená, že predsa len nejakú snahu vyvinuli. Vzhľadom na aktuálnu situáciu to bola z ich strany enormná snaha, za ktorú sa naozaj musím poďakovať. Bez ohľadu na politické súvislosti to bol skutočne super krok.
Keby do toho nevkročilo ministerstvo, tak by podľa vás zostali v 23-percentnej sadzbe hotely aj reštaurácie?
Poviem rovno, že neviem, či by sa to podarilo preradiť, keby sme toto ministerstvo nemali. A keď sa už pýtate na moju reakciu, vzápätí som si uvedomil jednu vec. Keď nám znižovali dépeháčku z 19 na 10 percent, čo bolo dočasným riešením pre krízu, tak bol spokojný hádam každý. Preto si teraz hovorím – nenadávaj na tých 23 percent. V princípe buď rád, že si mal možnosť aspoň rok a pol fungovať s desiatimi percentami. Takže nakoniec som to prijal s pokorou. Čo iné mám robiť? (úsmev)
Nie všetky segmenty, v ktorých podnikáte, budú v päťpercentnej sadzbe...
Nie, päť percent bude len na niektoré veci, konkrétne na hotely a reštaurácie. Na lanovky a akvaparky, ktoré prinášajú dosť veľkú časť našich tržieb, to bude zvýšená sadzba 23 percent. Keď spočítate dokopy zníženie z desiatich na päť percent v hoteloch a zvýšenie pri lanovkách a v akvaparkoch z desať na 23 percent, tak celkovo to pre firmu bude predstavovať mínus okolo šesť miliónov eur. A teraz čo s tým? Buď si to zoberieme na seba, alebo budeme musieť zdvihnúť cenu, aby sme to nejako vykryli.
Budete teda zdražovať lanovky a akvaparky?
Chceme to zdvíhať minimálne. V prvom roku tak, aby sa to príliš nedotklo klienta. Zvyšovanie nákladov si zoberieme hlavne na seba. Zrejme sa nám zníži tržba, ale niekde určite bude treba šetriť. V druhom a treťom roku to už však asi nezvládneme.
Očakávate niečo aj od iných ministerských rezortov, napríklad od životného prostredia v otázke zonácie národných parkov?
Očakávame presne to, čo ste povedali, teda zonáciu, ktorá je pre nás v podstate akousi ústavou. Privítali by sme pravidlá, ktoré by mali platiť na veľmi dlho a nemeniť sa s každou vládou. Len pripomeniem, že zonácia dodnes nebola prijatá, hoci sa skutočnosti prijíma už viac ako 20 rokov. Už tu bolo X vlád, ktoré sa búchali do pŕs, že ju prijmú, ale je to zložité.
V čom vidíte problém?
Najmä v tom, že to nie je otázka medzi životným prostredím a cestovným ruchom. My tam tvoríme možno jedno percento. Je to vec medzi životným prostredím a majiteľom pôdy, predovšetkým štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky a ďalšími pestovateľmi lesa. To je jedna z hlavných trecích plôch. My sme tam len akýsi doplnok, keďže v národných parkoch reálne zaberáme menej ako jedno percento plochy. Čiže nie sme tým, kto by dokázal determinovať, či je ten národný park zásahový alebo bezzásahový. Konečne by sa teda mal urobiť konsenzus, vďaka ktorému konečne vznikne zonácia. Tá bude jasne všetko stanovovať – tu môžeš a tu nemôžeš, tuto neexistujú žiadne výnimky, a tuná, keď si v súlade s pravidlami a spĺňaš ich, tak môžeš.
Zostáva vám 87% na dočítanie.