Máme šancu vyčistiť svet od mikroplastov? Spásu môžu priniesť „plastožrúti“, dúfajú vedci

Dá sa prehltnúť platobná karta? Vcelku určite nie. Avšak každý z nás za týždeň prehltne 5 gramov mikroskopických plastových častíc, čo je práve hmotnosť platobnej karty. Žijeme skrátka v dobe plastovej a plastový odpad je všade okolo nás: a zďaleka pritom nejde len o všadeprítomné polyetylénové vrecká a PET fľaše.

Tieto „makroplasty“ sa totiž mrvia na menšie, voľným okom neviditeľné čiastočky. Obrovské množstvo miniatúrnych častíc syntetického kaučuku sa valí do prírody z ojazdených pneumatík, mračná plastových mikrovlákien trúsime aj z oblečenia vyrobeného zo syntetických tkanín.

Častice s veľkosťou od 5 milimetrov do 1 mikrometra sa označujú súhrnne ako mikroplasty, pre ešte menšie častice sa používa termín nanoplast. Toto rozdelenie rozhodne nie je formálne, nanočastice sa od mikroplastov líšia radom vlastností, a to aj v prípade, že sú z rovnakého materiálu. Prenikajú napríklad oveľa ľahšie do organizmov a pôsobia tam agresívnejšie ako mikroplasty.

Všade a vo všetkom

Mikroskopické častice plastov nájdeme všade: v bahne na dne Mariánskej priekopy alebo v snehu pod vrcholkom Mount Everestu, nie je pred nimi úniku. Vyskytujú sa v piesku z pláží tichomorských atolov aj v ľade antarktických ľadovcov. Pri pobreží Holandska obsahuje každý liter morskej vody až 7 mikrogramov nanoplastov! Mikroplastov je tam oveľa menej, zhruba len 3 častice na kubický meter, ale to len preto, že väčšie kúsky klesajú ku dnu a hromadia sa v morských sedimentoch.

Veľmi malé častice plastov sa vznášajú aj vo vzduchu a putujú na veľké vzdialenosti. Vedci sledovali ich spad v Alpách a došli k záveru, že za rok sa na území Rakúska znesie z atmosféry oko...