Európska únia a Priština kritizujú srbský zákon, ktorý umožní stíhať činy spáchané v Kosove

Srbsko chce začať stíhať trestné činy spáchané v Kosove po vyhlásení jeho nezávislosti. Príslušný návrh zákona o jurisdikcii schválila tento týždeň srbská vláda.

Kosovo plán kritizuje a Európska únia ho dnes označila za porušenie predchádzajúcich dohôd o normalizácii vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Informoval o tom server Balkan Insight.

Návrh zákona

Návrh zákona o "organizácii a právomoci súdnych orgánov pri stíhaní trestných činov spáchaných v Kosove" schválila srbská vláda v pondelok.

Novozriadenému súdu a prokuratúre by umožnil stíhať všetky trestné činy spáchané v Kosove po roku 2008, keď bývalá juhosrbská provincia jednostranne vyhlásila nezávislosť.

Srbský prezident Aleksandar Vučić v polovici septembra zákon predstavil ako "odpoveď" na snahu kosovských úradov zabrániť činnosti srbských inštitúcií v Kosove.

Novozriadené justičné orgány budú mať za úlohu stíhať predovšetkým tých v Kosove, ktorí sa "zúčastňujú na vyháňaní srbského obyvateľstva" z Kosova, pripomenula stanica RFE/RL.

Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety Severoatlantickej aliancie ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily.

Nezávislosť Kosova Srbsko neuznáva a ďalej ho považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka.

Normalizácia vzťahov

Hovorkyňa Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Nabila Massraliová dnes uviedla, že návrh "predstavuje jasné porušenie záväzkov Srbska" stanovených v rámci dialógu o normalizácii vzťahov s Kosovom.

Podľa nej je v rozpore s takzvanou Bruselskou dohodou z roku 2013, ktorá riešila tiež okrem iného otázku jurisdikcií Srbska a Kosova. Massraliová tiež vyzvala Belehrad, aby plán prehodnotil.

Kosovo označilo chystaný zákon za neprijateľný pokus o zasahovanie do svojej suverenity. Premiér krajiny Albin Kurti už v utorok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby na kroky Belehradu tvrdo reagovalo. Podľa neho ide o "útok" na kosovskú republiku zo strany jej severného suseda.

Vzťahy Srbska a Kosova sa v posledných rokoch zhoršujú okrem iného v súvislosti so snahami vlády v Prištine uzavrieť zvyšné srbské inštitúcie fungujúce predovšetkým na severe Kosova, kde majú väčšinu etnickí Srbi.

Priština odmieta, že by sa snažila etnických Srbov z Kosova akokoľvek vyháňať, ale tvrdí, že v celom Kosove musia platiť len kosovské zákony.

Európskou úniou sprostredkovaný dialóg o normalizácii vzťahov medzi Srbskom a Kosovom v posledných rokoch uviazol na mŕtvom bode, pričom obe strany sa obviňujú z porušovania predchádzajúcich dohôd.

Prokurátori a sudcovia z radov etnických Srbov pôsobili od roku 2017 v rámci kosovských inštitúcií, v roku 2022 sa odtiaľ ale stiahli na protest proti postupu kosovskej vlády ohľadom registračných značiek automobilov.