Naša demokracia je trvalo deficitná

Vláda a parlament nedávno schválili daňový balíček, bez navrhovania zmien ho svojím podpisom potvrdil aj prezident. Schválené opatrenia v absurdne zrýchlenom režime sú však nedomyslené a nepovedú ku konsolidácii verejných financií. Aby sme mohli hovoriť o skutočnej konsolidácii, súčasťou balíka by museli byť výrazne vyššie úspory na strane výdavkov.

Celý systém prípravy štátneho rozpočtu by si vyžadoval nový zákonný rámec. Začať by sa malo tiež so sprísnením ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý by nemal mať diery, aké má, a mal by dôsledne obmedzovať vládu v deficitnom hospodárení.

Prečo demokracie hospodária s vysokými dlhmi a deficitmi?

Jedným z dôvodov, prečo mnohé demokratické krajiny majú vysoké dlhy a neustále hospodária s deficitom, je postoj mnohých politikov, ktorí sa vyhýbajú zodpovednosti za svoje rozhodnutia a chyby. Je ľahké poukázať na príklad iných krajín s laxným prístupom k verejným financiám a ospravedlniť si tak vlastné (ne)konanie. Často sa argumentuje tým, že predchádzajúce vlády zanechali problémy, ktoré je potrebné riešiť odznova.

Problém neustálych deficitov je výsledkom kombinácie politík založených na prácach ekonóma Johna Maynarda Keynesa a politického procesu, kde princíp „quid pro quo“ (niečo za niečo) je základom. Tieto politiky sa presadzujú vo vláde a parlamente hľadaním kompromisov medzi politickými stranami a partnermi.

Teória verejnej voľby dostala svoju formu v kľúčovej práci Jamesa M. Buchanana a Gordona Tullocka, ktorá detailne analyzuje konštitučný rámec, v ktorom by mala operovať akákoľvek vláda. Ich analýza ekonomických rozhodnutí v rámci tvorby politík je kľúčová pre pochopenie politického procesu.