V gruzínskych parlamentných voľbách zvíťazil Gruzínsky sen, získal 54 percent hlasov. Ústavnú väčšinu nezískal

Vládnuca strana Gruzínsky sen sa stala víťazom sobotňajších parlamentných volieb v Gruzínsku so ziskom viac ako 54 percent hlasov. Oznámila to v nedeľu volebná komisia po sčítaní takmer všetkých hlasov. Informujú o tom agentúry Reuters, AFP a DPA.

Predseda volebnej komisie Giorgij Kalandarišvili uviedol, že konzervatívny Gruzínsky sen oligarchu Bidzinu Ivanišviliho získal 54,08 percenta hlasov. Zoskupenie štyroch opozičných strán získalo 37,58 percenta.

Bez ústavnej väčšiny

Gruzínsky sen, ktorý je pri moci v krajine od roku 2012, si zabezpečil 91 kresiel v 151-člennom parlamente, čo je podľa AFP dostatok na vládnutie, ale málo na ústavnú väčšinu, ktorá pozostáva zo 113 kresiel, o ktoré sa Gruzínsky sen usiloval.

Mnoho politikov i médií dopredu voľby označovalo za hlasovanie, v ktorom ľudia vyberú medzi Európou a Ruskom. Prozápadná prezidentka Salome Zurabišviliová hovorila o voľbe medzi "európskou budúcnosťou a ruskou minulosťou", zakladateľ Gruzínskeho sna, miliardár Bidzina Ivanišvili, potom varoval pred možnosťou, že Gruzínsko bude zatiahnuté do vojny na Ukrajine. V Gruzínsku žije asi 3,7 milióna ľudí.

Miliardár a zakladateľ vládnucej strany Ivanišvili vyhlásil stranu za víťaza volieb už v sobotu po zverejnení exit pollov, ktoré však naznačovali rozdielne výsledky, pričom dva exit polly naznačovali víťazstvo zoskupenia opozičných strán.

"Je to vzácny prípad na svete, že tá istá strana dosiahne takýto úspech v tak náročnej situácii - je to dobrý ukazovateľ talentu gruzínskeho ľudu," povedal Ivanišvili.

Kupovanie hlasov či zastrašovanie

Gruzínsko dlho patrilo medzi postsovietske krajiny s najsilnejšou západnou orientáciou. Jeho vzťahy so Západom však silne ochladli po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu predvlani vo februári. Gruzínska vláda odmietla zaviesť protiruské sankcie a rétorika Gruzínskeho sna začala byť v čoraz väčšej miere proruská. Opozícia aj Západ vládnucu stranu obviňujú zo zavádzania autoritárskej politiky v štýle súčasného ruského režimu.

Jedna miestna monitorovacia organizácia vyzvala na anulovanie výsledkov na základe správ o zastrašovaní voličov a kupovaní hlasov, ale bezprostredne neposkytla dôkazy o rozsiahlom falšovaní, píše Reuters. Gruzínska prezidentka Salome Zourabišiliová a nezávislí domáci volební pozorovatelia tvrdia, že vládnuca strana bola zapojená do rozsiahleho kupovania hlasov a iných foriem ovplyvňovania volieb. Zourabišiliová v sobotu upozornila aj na násilné incidenty počas hlasovania.

Gruzínsko je kandidátom na členstvo v EÚ, dvadsaťsedmička ale kvôli krokom vlády prístupový proces pozastavila.