V Litve sa začalo sčítavanie hlasov odovzdaných v parlamentných voľbách. Dominovali im obavy

V Litve sa v nedeľu večer zatvorili volebné miestnosti a začalo sa sčítanie hlasov odovzdaných v parlamentných voľbách, ktorým dominovali obavy o výšku životných nákladov a potenciálna hrozba zo susedného Ruska. Predpokladá sa, že najviac poslaneckých mandátov získajú sociálni demokrati, ktorí však v parlamente zrejme nebudú mať väčšinu, informovala agentúra Reuters.

Volebné miestnosti sa zatvorili o 20:00 miestneho času. Podľa Ústrednej volebnej komisie svoje právo voliť v nedeľu využilo 40,31 percenta všetkých voličov. Okrem toho 11,75 percenta voličov hlasovalo predčasne.

Výsledky volieb

Celkovo sa účasť pohybuje okolo 52 percent, čo je o niekoľko percentuálnych bodov viac ako v roku 2020, keď vo všeobecných voľbách hlasovalo 48 percent voličov, doplnil spravodajský web LRT.lt.

V Litve sa nerobia tzv. exit polls. Ústredná volebná komisia očakáva, že výsledky volieb budú známe niekoľko hodín po polnoci, uviedla jej predsedníčka Lina Petroniené.

Prieskumy verejnej mienky pred voľbami naznačovali, že doteraz vládnuca stredopravá strana Vlastenecký zväz – Litovskí kresťanskí demokrati získa len deväť percent hlasov, zatiaľ čo opozičná Litovská sociálnodemokratická strana by mohla dostať hlasy od 18 percent voličov.

Na druhom mieste by podľa prieskumu s 12 percentami mohla skončiť antisystémová a populistická strana Úsvit Nemanu. Zloženie vlády bude zrejme závisieť od rozhodnutia menších strán, ktoré sa dostanú do parlamentu.

Pokojné voľby

Hlavný veliteľ polície Renatas Požela na tlačovej konferencii po uzavretí volebných miestností uviedol, že tohtoročné voľby boli jedny z najpokojnejších. Polícia však začala vyšetrovať dva prípady súvisiace s voľbami: jeden sa týka útoku na europoslanca Petrasa Gražulisa, predsedu Zväzu národa a spravodlivosti.

Ústredná volebná komisia dostala počas hlasovania viac ako 60 oznámení o možnom porušení volebných postupov a začala ich preverovať.

V rámci litovského hybridného hlasovacieho systému sa 70 poslancov volí z kandidátnych listín politických strán. O druhej polovici - 71 poslancoch - sa rozhoduje v jednomandátových volebných obvodoch.

V prípade, že v niektorom z nich žiadny kandidát nezíska viac ako 50 percent hlasov, uskutoční sa v ňom 27. októbra druhé kolo hlasovania - postúpia doň dvaja najúspešnejší kandidáti prvého kola.