Reportáž HN: Kazachovia otáčajú energetický kurz, najnovšie stavili na jadrové elektrárne. Pomôžeme im s nimi?

Stredná Ázia sa odpútava od Ruska. Politicky, vojensky aj ekonomicky. Snaha znížiť závislosť od Moskvy sa ešte zintenzívnila po spustení ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Lídrom tohto úsilia je Kazachstan, ktorý v priebehu uplynulých dvoch rokov prijal celú sériu ústavných zmien a ďalších reforiem s cieľom nastoliť multivektorovú zahraničnú a ekonomickú politiku. Úmysel je zrejmý – nebyť príliš naviazaný len na jednu krajinu, ale mať dobré vzťahy so všetkými kľúčovými hráčmi, teda okrem Ruska aj s Čínou, so Spojenými štátmi či s Európskou úniou.

Ruka v ruke s týmito zmenami kráča diverzifikácia obchodných partnerov, ale aj zdrojov. Týka sa to predovšetkým energií, ktoré zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v ekonomickom rozvoji. A práve s týmto zámerom sa Kazachovia rozhodli vstúpiť do úplne nového odvetvia – chystajú sa postaviť svoju vôbec prvú jadrovú elektráreň. Tento plán si dokonca v prvú októbrovú nedeľu nechali posvätiť v referende, len treťom od získania nezávislosti krajiny po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Výsledok bol pomerne jednoznačný – takmer tri štvrtiny voličov sa vyslovili za príklon k jadrovej energii.

Top producent uránu

Spojenie Kazachstan a jadro je pritom úplne prirodzené – táto rozlohou najväčšia stredoázijská krajina a zároveň najrozľahlejší vnútrozemský štát planéty, ktorý sa teší obrovskému nerastnému bohatstvu, je najväčším producentom prírodného uránu na svete. Keďže mu však chýbajú potrebné technológie, nedokáže ho obohatiť natoľko, aby mohol prevádzkovať jadrovú elektráreň. A to by sa po úspešnom referende malo zmeniť. „Súčasťou plánu je aj vedecký výskum v oblasti jadrovej energie,“ pripomenul pre HN dlhoročný kazašský diplomat a zamestnanec ministerstva zahraničných vecí v Astane Ilyas Omarov.