Mexická prezidentka Sheinbaumová predstavila reformy posilňujúce práva žien, zarábajú o 35 percent menej

Nová mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová dnes oznámila balík reforiem zameraných na posilnenie práv žien v krajine. Bude sa zameriavať na ich ochranu, vyrovnanie rozdielov vo zárobkoch alebo rovnocenné zastúpenie v úradníckych funkciách. Uviedla to agentúra Reuters.

"Ako prvá prezidentka mám povinnosť chrániť ženy," uviedla členka ľavicovej vládnej strany Morena (Hnutie za národnú obnovu), ktorá po utorkovej inaugurácii bližšie predstavila avizované reformy. Patria medzi ne okrem iného rozšírenie práv žien, ich ochrana pred násilím, finančná podpora pre ženy staršie ako 60 rokov alebo vyžadovanie rovnakého zastúpenia vo vládach na štátnej a federálnej úrovni.

Významnou kapitolou bude porovnanie platov mužov a žien. Podľa mexického Inštitútu pre konkurencieschopnosť totiž ženy v Mexiku zarábajú 65 pesos (tri eurá) na každých 100 pesos (4,68 eura) vyplácaným mužom, čo je o 35 percent menej.

"Rozdiel v platoch, dokonca aj násilí na ženách, pramení z diskriminácie," uviedla prezidentka.

Cieľom zmien je zabezpečiť, aby ženy poznali svoje práva, preto im budú od budúceho roka rozdávané brožúry s informáciami v španielčine a domorodých jazykoch. Reforma zahŕňa zmenu šiestich článkov ústavy a siedmich zákonov, ktoré budú pravdepodobne schválené v oboch komorách Kongresu, kde má Morena a jej spojenci dvojtretinovú väčšinu potrebnú na zmenu ústavy.

Mexiko je krajina s jednou z najvyšších úrovní rodového násilia na svete. Z prieskumu Štatistického úradu za rok 2022 vyplýva, že viac ako 70 percent z 50,5 milióna žien a dievčat starších ako 15 rokov zažilo nejaký druh násilia, čo je o štyri percentá viac ako v roku 2016.

S tým súvisí aj vysoká miera vrážd žien, keď je podľa vládnych údajov každý deň zabitých priemerne deväť až desať žien a desiatky tisíc sa nezvestné.

Napriek tomu severoamerická krajina urobila pokrok v zastúpení žien vo vládnych a verejných funkciách, a to nielen zvolením Sheinbaumovej, ale aj vymenovaním prvej ženy do čela Najvyššieho súdu, prvej guvernérky centrálnej banky a zrovnoprávnenie počtu žien a mužov v Kongrese, píše Reuters.