Inteligentné špionážne systémy sa dokážu učiť a prispôsobovať v reálnom čase. Platí to aj o Pegase (ROZHOVOR)

Je možné využiť umelú inteligenciu v čoraz väčšej miere aj vo vývoji špionážnych programov, ako je izraelský Pegasus?

Umelá inteligencia je budúcnosťou všetkých odvetví, teda i špionáže. Dokáže pomôcť napríklad s vyhľadávaním zraniteľností systémov a plánovaním, ako sa efektívne a nepozorovane dostať k citlivým dátam. Navyše je nenahraditeľná pri analyzovaní údajov, ktoré pomocou špionáže získa. Tým, že sa inteligentné špionážne systémy dokážu učiť a prispôsobovať v reálnom čase, môžu ľahšie prekonať bezpečnostné prvky. To, samozrejme, spôsobuje celý rad etických problémov a v spravodajských komunitách vznikajú pravidlá na využívanie AI. Mimochodom, v Spojených štátoch beží v súčasnosti žaloba podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám na zverejnenie materiálov, ako tamojšia Národná bezpečnostná agentúra (NSA) umelú inteligenciu využíva.

Sú tieto špičkové technológie s použitím AI, vďaka ktorým sa dostanete do akéhokoľvek mobilu, výlučne záležitosťou vládnych agentúr alebo sa využívajú aj v komerčnej oblasti?

Na možné komerčné využitie špionážnych softvérov poukázala štúdia Googlu z februára 2024. Tá dospela k záveru, že vlády už nemajú monopol na prevádzkovanie najvyspelejších špionážnych systémov. Tie totiž vo väčšine prípadov vyvíja súkromný sektor. A hoci je pre súkromné spoločnosti omnoho výhodnejšie predávať svoje systémy vládnym agentúram, ktoré by ich mali používať zákonným spôsobom, niektoré firmy sa nevyhýbajú ani predaju iným subjektom. Samozrejme, v praxi je to otázka ceny, podnikateľskej stratégie a ochoty niesť riziko spojené s predajom takýchto systémov súkromným subjektom. Využitie špionáže v komerčnej oblasti je totiž v drvivej väčšine prípadov nelegálne a trestné.