Osudové krvácanie Tatier
Správa o tom, že Nemci vojensky obsadzujú Slovensko, zastihla veliteľa 1. pešej divízie novovytvorenej Východoslovenskej armády plukovníka Mikuláša Markusa (1897 – 1967) 30. augusta 1944 na porade s podriadenými. Markus bol už dlhší čas v kontakte s podplukovníkom Jánom Golianom (1906 – 1945), okolo ktorého sa sformovala skupina odbojovo naladených dôstojníkov a ktorého československé exilové vedenie v Londýne poverilo prípravou povstania na Slovensku.
Na rozdiel od svojich kolegov mal Markus od začiatku povstania jasno, na ktorú stranu sa pridá. Podľa historika Miroslava Bariča plukovník svojim mužom nariadil, aby sa postavili na odpor Nemcom a v krajnom prípade ustúpili do hôr. Potom sústredil asi sedem a pol tisíca mužov v pohorí Čergov, ale Nemci ich vytrvalo prenasledovali, až ich napokon takmer obkľúčili pri horskej dedine Livov. Nakoniec Markusovi zostalo menej ako 200 vojakov, s ktorými sa prebojoval na povstalcami ovládané územie...
„Začnite s vysťahovaním!“
Slovenské národné povstanie, od ktorého vypuknutia uplynulo 29. augusta 80 rokov, si zvykneme spájať s postavou partizána či prenasledovaného dedinčana, ale kľúč k úspechu, respektíve napokon neúspechu povstania držala v rukách solídne vyzbrojená slovenská armáda v počte niekoľkých desiatok tisíc mužov. Jej význam si uvedomovali tak organizátori povstania, ako aj Nemci, pre ktorých by prebehnutie takejto sily na sovietsku stranu znamenalo vážne komplikácie pri obrane čoraz rýchlejšie sa blížiaceho východného frontu.
Z preventívnych dôvodov preto už nejaký čas plánovali obsadiť ešte priateľské, roľníkmi ovládané Slovensko a odzbrojiť a neutralizovať jeho armádu. Keď 29. augusta 1944 začali svoj plán realizovať, dali vlastne signál na dlho pripravované povstanie. Večer toho istého dňa, keď Golian potvrdil správu o nemeckých zámeroch, vyslal z Banskej Bystrice heslo: „Začnite evakuáciu!“ Tí, ktorí mu porozumeli, mali začať ozbrojený boj.
Zostáva vám 83% na dočítanie.