ZMOS bije na poplach. Samosprávy žiadajú o urgentnú pomoc štátu kvôli nedostatku financií
Samosprávy na Slovensku žiadajú štát o urgentnú pomoc v súvislosti s vážnou finančnou situáciou. Štatutári si pritom uvedomujú svoju zodpovednosť a nechcú ohroziť základné fungovanie obcí a miest, vrátane oblastí ako šport, kultúra a spoločenské aktivity, ktoré sú najviac frekventované v období letných mesiacov. Informovalo o tom v stredu Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) po utorkovom rokovaní vedenia.
"Na základe informácií z jednotlivých regiónov sa neraz stáva, že v záujme zachovania činností samospráv sa štatutári vzdávajú časti alebo aj celých miezd. Toto nemá byť trendom. Z jednotlivých regiónov zaznieva stále viac vyjadrení upozorňujúcich ZMOS na veľmi zlý stav ich financií," priblížil predseda združenia Jozef Božik.
Samosprávy si podľa neho uvedomujú, že situácia je zlá v celom štáte a verejné financie sú vo veľmi zlom stave, z čoho však neviní súčasnú vládu. Vyčíslil, že za posledné dva roky prišli mestá a obce kumulatívne o viac ako jednu miliardu eur. "V nadväznosti na túto alarmujúcu situáciu v samospráve sme ani na poslednom rokovaní o vyššej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre zamestnancov pracujúcich v štátnej službe a vo verejnom záujme v júli 2024 nemohli súhlasiť so zvyšovaním výdavkov pre samosprávy," dodal Božik.
Prevod výnosu dane z príjmu fyzických osôb a dane z príjmu právnických osôb samosprávam bol za prvých sedem mesiacov tohto roka 1,57 miliardy eur. V porovnaní s minulým rokom tak poklesol približne o 84 miliónov eur. Daňové odhady na tento rok sa taktiež vyvíjajú negatívne, pričom podľa júnovej prognózy dosiahne celoročný prevod týchto daní sumu 2,65 miliardy eur, čo je v porovnaní s pôvodným rozpočtom na tento rok menej o 76 miliónov eur.
O nepriaznivej finančnej situácii v mestách a obciach svedčí podľa predsedu ZMOS aj vývoj ich rezervného fondu. "V dôsledku tejto zlej finančnej situácie a legislatívnej úpravy mohli a súčasne boli mestá a obce nútené využívať prostriedky rezervného fondu na úhradu bežných výdavkov, čo spôsobilo pokles zostatku v roku 2023 v porovnaní s rokom 2022 o takmer 51 miliónov eur," spresnil.