Čo sa jedlo v stredoveku: V chalupách kaše, na hradoch pávy i bobry. Kurča bolo zriedkavosťou, lososa nechceli
Aby sme neskákali krížom-krážom po storočiach, ostaňme v stredoveku. Ako sa vlastne ľudia tvária, keď ochutnajú stredovek na tanieri? Priznám sa, že keď som čítala recepty na vašom instagramovom profile, mnohé nepôsobili ako niečo, čo by mi mohlo chutiť.
Chápem, stáva sa to aj mne. Keď si recept prvýkrát prečítam, nie vždy som z neho úplne nadšená. Vždy sa snažíme dostať na verejnosť takú verziu jedla, ktorá je najschodnejšia, stráviteľná pre dnešného moderného človeka. Na verejné ukážky sa snažíme vyberať také recepty, ktoré sú aspoň ako-tak príbuzné našim chutiam a obsahujú kombinácie, na ktoré sme zvyknutí. Ale reakcie sú aj tak rôzne. Na receptoch šľachtických kuchýň si pochutia tí, ktorí majú radi sladko-slané kombinácie, keďže táto kuchyňa často kombinuje napríklad mäso so sladkými omáčkami alebo s ovocím.
Veľmi často tiež používa kyslo-sladkú vínovú chuť. Pochutia si aj ľudia, ktorí obľubujú indiu, áziu alebo medovníky od babičky poriadne prešpikované škoricou, muškátovým orieškom a klinčekom. Pravdaže, mnohým ľuďom to nechutí, páni majú často problém so sladko-slanými kombináciami a aj nám to povedia.
Sklamanie môže priniesť aj konzistencia jedla – nikdy to nebude ten ľahučký piškótový koláčik. Buď to je tvrdé, alebo sypké, alebo je to proste kaša rozvarená úplne do zničenia, ktorá nemá žiadnu konzistenciu a človek, keď sa na to pozrie, pocíti odpor. Raz sme robili kelovú kašu, ktorá sa v kotlíku rozvarila do žltozelenej burinovej hmoty a ľudia sa ju báli ochutnať už len z toho dôvodu, že vyzerala nesympaticky. Chuťovo však bola celkom príjemná a tí, ktorí sa odhodlali, chválili. Mnohí si však povedali, že to nedajú do úst. Lebo to nemá príjemnú farbu, konzistenciu ani vôňu.
Čo ste do kaše dali?
V podstate všetko zelené, čo mám v záhradke. Bol tam základ z cibuľky, pór, špenát, kel a bylinky – hlavne majoránka – a všetko sa to rozvarilo do kaše. Tieto jedlá chudobných bývali na pohľad naozaj nevzhľadné. Kuchári, ktorí varili pre šľachtu, sa však snažili, aby jedli aj oči, aj chuťové poháriky. Pri nich teda často nastane opačný problém. Že jedlo láka, lebo vyzerá super, ale keď zahryznete, zistíte, že to nie je mäkký koláčik, ktorý sa rozplynie v ústach, ale niečo tvrdé, čo sa nedá pohrýzť.
Zostáva vám 88% na dočítanie.