Rokovaniam USA a Ukrajiny na Floride dominovala otázka povojnových hraníc
Problematika povojnových ukrajinských hraníc bola hlavnou otázkou, ktorú v nedeľu na Floride prerokovali účastníci rokovaní medzi USA a Ukrajinou o možnosti ukončenia ruskej agresie proti Ukrajine. Po americko-ukrajinských rozhovoroch to napísal server Axios.
Päťhodinová diskusia bola podľa dvoch nemenovaných ukrajinských predstaviteľov „náročná“ a „intenzívna“, ale tiež produktívna. Sústreďovala sa najmä na to, ako bude po vojne stanovená de facto hranica medzi oboma znepriatelenými krajinami.
Chcú celý Donbas
Axios pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa v utorok stretne so splnomocnencom amerického prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom, vyhlasuje, že sa Rusko na Ukrajine nezastaví, kým neovládne celé územie Donbasu na východe napadnutej krajiny.
Spojené štáty žiadajú od Ukrajiny, aby sa v tejto časti krajiny vzdala svojho územia a pomohla tak Putina presvedčiť k ukončeniu bojov. Pre Kyjev by to znamenalo bolestivý a politicky výbušný ústupok.
V pôvodnom americkom 28-bodovom návrhu sa hovorilo o tom, že Rusku by pripadli aj tie časti Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré v súčasnosti neovláda. V Záporožskej a Chersonskej oblasti mala byť hranica zafixovaná na línii kontaktu.
Pôvodný plán mnohí označovali za jednoznačne ústretový voči Rusku. Zmien potom doznal pred týždňom na rokovaniach v Ženeve, ktorých sa zúčastnili zástupcovia Európy, Spojených štátov a Ukrajiny.
Axios píše, že v nedeľu na Floride americká a ukrajinská delegácia rokovali asi hodinu v širšom formáte a potom pokračovali už len traja zástupcovia na každej strane a otázka kontroly územia bola prakticky jedinou, o ktorej sa diskutovalo.
Server RBK Ukrajina s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa oboznámeného s rokovaním píše, že sa nič nezmenilo na ukrajinskom stanovisku, že diskusie týkajúce sa územia musia vychádzať zo súčasnej línie kontaktu.
Vedúci ukrajinskej delegácie, šéf národnej bezpečnostnej rady Rustem Umerov, sa dnes v Paríži stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a informuje ho o výsledkoch rokovaní, uvádzajú ukrajinskí predstavitelia podľa Axiosu alebo servera Ukrajinska pravda.
NATO
Americká televízia CNN na svojich internetových stránkach pripomína, že jedným z najproblematickejších bodov v pôvodnom americkom 28-bodovom pláne bolo ustanovenie, že sa Ukrajina oficiálne vzdá svojho smerovania do NATO, ktoré má zakotvené v ústave.
Ide o zásadnú ruskú požiadavku, na ktorú ukrajinskí predstavitelia odmietajú pristúpiť.
Nemenovaný zdroj CNN povedal, že na nedeľnom stretnutí na Floride zástupcovia Ukrajiny a Spojených štátov hovorili o scenári, keď by Ukrajina mala zákaz pripojiť sa k aliancii, pričom by šlo o dohodu priamo medzi členskými štátmi NATO a Moskvou. V právnom zmysle by tak Ukrajina nebola nútená vzdať sa svojho úsilia o smerovanie k aliancii, uviedol zdroj.
„Ale keď sa budú Spojené štáty chcieť na niečom bilaterálne dohodnúť s Ruskom, alebo ak bude Rusko chcieť získať nejaké záruky od NATO na multilaterálnej úrovni, Ukrajina sa do rozhodovacieho procesu zapájať nebude,“ dodal.
CNN poznamenala, že konečné rozhodnutie o tomto „veľmi citlivom kompromise“, ktorý sa pravdepodobne nebude pozdávať viacerým členským krajinám NATO, ešte nepadlo a nakoniec bude na ukrajinskom prezidentovi Zelenskom. Podľa CNN to ukazuje, že v situácii, keď americko-ukrajinské rokovania postupujú, sú posudzované „kreatívne riešenia“, ktoré by obchádzali ukrajinské „červené čiary“.
Kyjev od začiatku bojov odmieta požiadavky na formálne uznanie ruských nárokov na okupované ukrajinské územia či snahy obmedziť ukrajinskú slobodu rozhodovania o spojeneckých zväzkoch krajiny.
Ukrajinský predstaviteľ servera RBK-Ukrajina povedal, že Američania sú ochotní vypočuť argumenty ukrajinskej strany. „Iná vec je, že neustále hovoria: dobre, možno máte stopercentnú pravdu, ale je tu druhá strana, ktorá má také a také požiadavky... Môžete logicky vysvetľovať svoj postoj, ako chcete, ale ak druhá strana povie ‚nie‘, čo potom urobíme?,“ priblížil ukrajinský predstaviteľ postoj amerických sprostredkovateľov.
