Banky budú pomoc so splátkami hypoték riešiť individuálne. Riziko nesplácania je na Slovensku nízke

Pomoc so zvýšenými splátkami hypoték sa od decembra tohto roka prenáša zo štátu priamo na banky. Systém v tejto podobe má fungovať ešte dva roky, do konca novembra 2027. Pre banky je poskytovanie pomoci dobrovoľné a avizujú, že budú jej potrebu pre klientov posudzovať individuálne.

Slovenská banková asociácia v tejto súvislosti pripomenula, že podobne ako Národná banka Slovenska v minulosti viackrát potvrdila, že riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie na Slovensku je nízke.

Štátna pomoc

„Zároveň platí, že ak banky vyhodnotia relevantný negatívny dopad zrušenia štátnej hypopomoci na svojich klientov a vyhodnotia pokračovanie v tejto pomoci ako účelné, sledujúc cieľ hypopomoci, je a môže byť naďalej racionálne pokračovať v pomoci v záujme podpory svojich klientov,“ uviedla asociácia.

Jednotlivé banky budú podľa SBA k pomoci pristupovať na individuálnej úrovni v súlade s platnou legislatívou, ktorá definuje presné podmienky, na základe ktorých môžu klienti o pomoc požiadať.

Legislatívnu zmenu schválila tento týždeň Národná rada. Podmienky uplatnenia a výška pomoci zostávajú rovnaké. „Limitom je výška príjmu žiadateľa, a to 1,6-násobok priemernej mzdy. Informácie o klientoch presunú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny priamo bankám. Tie po vyhodnotení splnenia zákonných podmienok rozhodnú, či žiadateľ spĺňa podmienky na finančnú pomoc,“ priblížilo Ministerstvo financií.

Pripomenulo, že ľudia, ktorým sa po refixácii po roku 2023 skokovo zvýšili úroky a splátka hypoték, mohli požiadať o pomoc štát. Finančnú pomoc doteraz dostávali cez úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Štát im preplatil 75 percent z nárastu splátky, a to do maximálnej výšky 150 eur mesačne.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) vyčíslil, že štát na tento účel doteraz minul 41 miliónov eur. Dôvodom presunu pomoci na banky je práve šetrenie na strane štátu v čase konsolidácie verejných financií.

Banky štátny systém v zásade plošných dotácií hypoték nepotrebujú, myslí si finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Majú totiž viaceré štandardné nástroje, ako vedia klientom zlacniť splácanie úveru.

„Banky bežne pristupujú na zníženie úrokov, čiže refixáciu úverov na bývanie, predčasne v snahe udržať si klientov. Robia tak bez ohľadu na to, či od nich štát vyžaduje alebo nevyžaduje dotovanie splátok. A treba povedať, že trhová úprava úrokových sadzieb a možnosť získať výhodnejší úrok vo vlastnej banke alebo prenesením úveru je najlepším nástrojom na znižovanie nákladov na splácanie,“ uviedol.

Problémy so splácaním

Uplynulé roky podľa odborníka ukázali, že ľudia na Slovensku berú splácanie hypoték vážne a dokážu svoje záväzky plniť aj v ťažších časoch. Pripomenul, že odklad splátok počas pandémie využilo niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí sa následne vrátili k splácaniu a podľa dát NBS si peniaze počas odkladu poctivo odkladali.

„Takisto posledné necelé dva roky dotácie zvýšených splátok ukázali, že len minimum ľudí malo problém so splácaním,“ zhodnotil analytik.

Najviac ohrozenou skupinou sú podľa neho mladí ľudia vo veľkých mestách, keďže ich príjem je na začiatku kariéry pomerne nízky a byty sú v krajských mestách drahé. Pre túto skupinu by tak mohlo mať zmysel prísť s núdzovým systémom pomoci, avšak na obmedzený čas a za prísnych podmienok.

„To znamená, že by pomoc bola viazaná na konkrétne kroky, ktoré mladý človek musí urobiť, aby dokázal následne splácať úver. Prípadne, ak by to nedokázal, tak by existoval riadený proces predaja tak, aby si mohol zadovážiť menšiu a lacnejšiu nehnuteľnosť. Faktom ale je, že aj doteraz tieto situácie dokázali banky riešiť priamo s klientmi a pochybujem, že by bol centrálne organizovaný systém efektívnejší,“ doplnil Búlik.

Analytici NBS v čase významného rastu úročenia hypoték a ešte pred zavedením štátnej pomoci poukázali na to, že nárast splátok je pre väčšinu domácností zvládnuteľný.

„Pri väčšine hypoték nárast nepresiahne sumu 100 eur. Dodatočné náklady na rastúce splátky tak ľuďom ukroja v priemere sedem percent ich príjmu. Domácnosti tak nárast splátok pocítia na svojich peňaženkách, ale pre väčšinu z nich to bude zvládnuteľné,“ konštatovali v analýze z roku 2023 s tým, že situácia si podľa ich názoru nevyžaduje plošné opatrenia na pomoc so splácaním.

K téme sa analytici centrálnej banky vrátili v polovici roka 2024, kedy konštatovali, že priemerný nárast splátok hypoték je v súlade s predchádzajúcimi očakávaniami. Splátky v priemere vzrástli o 89 eur, čo predstavovalo šesť percent príjmu v čase refixácie. V približne dvoch tretinách prípadov neprevyšoval ich nárast sumu 100 eur. Na druhej strane, výraznejší nárast splátok nad 300 eur sa týkal len dve percentá hypoték.