Básnik, ktorý vstúpil do služieb propagandy. Valentín Beniak znevážil vlastnú tvorbu prácou pre fašistov

Jeho verše sú dodnes aktuálne, pretože riešia večné témy ako lesk a biedu života či osudové pády a nádeje. Lenže medzi tým, ako o všetkom premýšľal, pred očami mu mizli skutoční ľudia. Pýtal sa vtedy sám seba kam?

Valentín Beniak sa narodil 19. februára 1894 v Chynoranoch, ktoré ležia neďaleko Partizánskeho. V tom čase bolo Slovensko ešte súčasťou Rakúsko-Uhorska a malo výrazný agrárny charakter. 

Dedinské prostredie, okolitá príroda, ľudové zvyky a každodenný život sa pre neho stali bohatým zdrojom celoživotnej inšpirácie. Beniakov otec sa živil ako obuvník a jeho mama sa starala o domácnosť.

Relatívne bezstarostné detstvo narušilo len vážne zranenie nohy. Tento úraz napokon ovplyvnil jeho dochádzku do meštianskej školy, ktorú musel prerušiť. Našťastie nerezignoval a s riadnou dávkou trpezlivosti ju dokázal dokončiť súkromne. 

Významný vplyv naňho mal v tomto smere miestny rímskokatolícky farár. Pomohol mu pripraviť sa tiež na gymnaziálne štúdiá v Nitre. V roku 1914 nastúpil rovno do siedmeho ročníka. Úspešne zmaturoval o štyri roky nato a hneď pokračoval v štúdiách práva na univerzite v Budapešti.