Smart mestá, hlúpe ceny: V technologických metropolách si obyvatelia nemôžu dovoliť bývanie
Eva Orihuela z Cadizu sa pripojila k miestnemu hnutiu za zákaz krátkodobých prenájmov až po tom, čo jej 88-ročnej matke Márii hrozilo vysťahovanie. Zachránil ju až miestny futbalový klub, ktorý jej dom kúpil a prenajíma jej ho za rovnakú cenu, informuje agentúra Reuters. Evina matka žijúca v Madride môže zostať bývať pod strechou, ale tisíce jej krajanov takéto šťastie nemajú.
V apríli tohto roku vyšli do ulíc 40 španielskych miest desaťtisíce ľudí protestovať proti bytovej kríze pod heslom "Skoncujme s bytovým biznisom". Renty stúpli za posledné dva roky o viac ako 18 percent, na turistických ostrovoch ako Ibiza presiahli 100 percent priemernej mzdy.
Paradoxne, niektoré z týchto miest patria medzi technologicky najvyspelejšie na svete. A nie sú v tom samy.
Technológie rastú, dostupnosť klesá
Najnovší Smart City Index 2025 od IMD World Competitiveness Center odhaľuje znepokojivú realitu: v 110 zo 146 najinteligentnejších miest sveta označili obyvatelia dostupné bývanie za najvyššiu prioritu. Patrí medzi ne aj Madrid, v ktorom býva Mária z úvodu článku.
„V mestách, kde sa nájdenie bývania s nájmom rovnajúcim sa 30 percentám priemernej mesačnej mzdy stalo problémom, sa ukazuje rozpor medzi technologickým pokrokom a základnými potrebami obyvateľov,“ uvádza štúdia, ktorá každoročne hodnotí, ako efektívne mestá využívajú technológie na zlepšenie kvality života.
Index vyšiel už šiestykrát, prvýkrát však zmenil svoj hlavný fokus z dopravy a digitálnych služieb na bytovú krízu. Dôvod je jednoduchý: v mestách ako Zürich, Oslo či Ženeva – ktoré obsadili prvé tri miesta – si bežní obyvatelia jednoducho nemôžu dovoliť bývať.
Európske mestá dominujú horným pásmam indexu, a práve tam je problém s bývaním najvýraznejší. Varšava poskočila o 10 miest na 28. pozíciu vďaka zlepšeniu digitálnych služieb, no dve tretiny občanov uvádza dostupné bývanie ako hlavný problém.
Riga postúpila o 13 miest na 46. miesto, Zagreb sa vyšplhal o 17 pozícií na 85. miesto. Všetky tri mestá však zdieľajú rovnaký problém: obyvatelia oceňujú digitálne služby, ale ako hlavné problémy uvádzajú dostupné bývanie, korupciu a zamestnanosť.
„Inteligentné mestá síce riešia infraštruktúrne problémy, ale bytová kríza pretrváva,“ konštatuje analýza Smart Cities Dive. Rekordný počet nájomcov v USA míňa aspoň 30 percent príjmu na bývanie a počet ľudí bez domova dosiahol historické maximum.
V Lisabone stúpli nájmy od roku 2015 o 94 percent a ceny domov o 186 percent. Portugalsko preto spustilo nový balík za 2,22 miliardy eur na riešenie bytovej krízy.
Grécko ponúka trojročnú daňovú úľavu majiteľom, ktorí prepínajú z krátkodobých prenájmov na dlhodobé. Podobné reštrikcie zaviedli turistické miesta ako Kanárske ostrovy, Berlín či Florencia.
Index 2025 pridal šesť nových miest: AlUla v Saudskej Arábii, Astana v Kazachstane, Caracas vo Venezuele, Kuwait City, Manama v Bahrajne a San Juan v Portoriku. Celkovo teraz hodnotí 146 miest na základe prieskumu medzi 120 obyvateľmi každého mesta.
Paradox prosperity
„Mestá, ktoré investujú miliardy do umelej inteligencie, nedokážu zabezpečiť základné ľudské právo na dostupné bývanie,“ uvádza správa. Globálny trh smart cities má do roku 2030 dosiahnuť hodnotu 1,4 bilióna dolárov, ale prosperita z technologického boomu sa nedostáva k bežným obyvateľom.
Najvýraznejšie sa to prejavuje v mestách ako San Francisco, kde sídlia technologickí giganti, ale zároveň rastie počet bezdomovcov. Podobne Zürich, Oslo a Ženeva ponúkajú špičkovú digitálnu infraštruktúru, no patria medzi najdrahšie mestá na svete.
Pre Evu Orihuelu z Cadizu predstavuje smart city index len čísla na papieri. Jej 88-ročná matka Mária má síce strechu nad hlavou vďaka štedrému gestu futbalového klubu, ale pre tisíce jej susedov zostáva bývanie nedostupným luxusom.