Putin vyhlásil trojdňový pokoj zbraní počas osláv konca druhej svetovej vojny

Ruský prezident Vladimir Putin rozhodol o trojdňovom pokoji zbraní v bojoch proti Ukrajine počas osláv 80. výročia konca druhej svetovej vojny, informujú ruské štátne agentúry TASS a RIA Novosti.

Rusko si koniec druhej svetovej vojny tradične pripomína 9. mája a Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týka 8., 9. a 10. mája. Ukrajina, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii už vyše tri roky, zatiaľ nereagovala.

"Počas tohto obdobia budú všetky vojenské akcie pozastavené. Rusko sa domnieva, že ukrajinská strana by mala nasledovať tohto príkladu," uviedol Kremeľ na platforme telegram, kde tiež oznámil, že Putin prímerie nariadil z humanitárnych dôvodov.

Moskva ďalej pohrozila, že v prípade "porušenia prímeria ukrajinskou stranou" zareagujú ruské ozbrojené sily adekvátne. "Ruská strana opätovne oznamuje svoju pripravenosť na mierové rozhovory bez predbežných podmienok," dodala kancelária prezidenta.

O prímerie a mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou usilujú Spojené štáty, ktoré zatiaľ viedli oddelené rokovania so zástupcami oboch znepriatelených krajín. K výsledku sa zatiaľ dospieť nepodarilo. Kyjev už skôr pristúpil na americký návrh na celkové 30-dňové prímerie.

Putin ale požiadavku prezidenta Donalda Trumpa na čo najrýchlejší pokoj zbraní neprijal a Moskva súhlasila iba s 30-dňovým prerušením útokov na energetické ciele. Neskôr ešte Putin vyhlásil krátky veľkonočný pokoj zbraní. Obe strany sa vinili z porušovania oboch prímeria.

Americká administratíva medzitým začala dávať najavo, že USA ukončia svoje snahy o urovnanie konfliktu, ak Rusko alebo Ukrajina budú príliš sťažovať uzavretie dohody. Trump bol podľa Reuters v posledných dňoch voči Moskve kritickejší ako zvyčajne a vyjadril obavy, či ho Putin neklame.

V nedeľu šéf Bieleho domu uviedol, že chce, aby jeho ruský náprotivok zastavil útoky na Ukrajinu a podpísal s Kyjevom mierovú dohodu.

Rusi oslavujú víťazstvo v takzvanej Veľkej vlasteneckej vojne 9. mája, teda o deň neskôr ako v Európe, pretože v čase podpisu nemeckej kapitulácie bolo v Berlíne 23 hodín večer, ale v Moskve už bola hodina po polnoci.

Rusko nazýva Veľkou vlasteneckou vojnou časť druhej svetovej vojny, ktorá začala v júni 1941 nemeckým prepadnutím Sovietskeho zväzu. V roku 1939 nacisti a Sovieti uzavreli zmluvu o neútočení, ktorú si zároveň rozdelili východnú Európu.